mily virtualny diar,
dnes sa mnou prehnal vcelku hlboky zazitok, ktory sa pytal na uchovanie

pred par dnami ma jeden znamy poprosil, ci by som neukazal jeho 16-rocnemu synovi bubny. Na prvy pohlad uplne normalna vec ale nebola. Jeho syn je totiz slepy.

Tak som sa zacal na to dako vnutorne pripravovat. Nepristupuj k nemu ako k handicapovanemu. Vyvaruj sa slov ako "pozri sa" alebo "je tu trochu tma". Ako ho s tymi bicimi "zoznamim" ? co ho vlastne skusim naucit ako prve ?

Prisli. S maminou a otcom. Chalan vyzeral na menej. Oci evidentne uplne nepouzitelne. Preglgol som. Ale je usmievavy a ocakavajuci. Podal mi ruku na pozdrav...."ahooooj ujoooooo....". Tak podme na to. "Pod daj mi ruku a tu si sadni, pred sebou mas maly bubon", ruky hmataju okraje. Palicky...bum-bum-bumbum...prve zoznamenie. A jeho usmev, "jeeeej", bumbum. Sklanam sa a nastavujem mu nohu na slapku na kopak, bumbumbum..."a teraz skus oboje"...bumcvachcvachbumbum...moc mu to nejde ale detske nadsenie je obrovske. Aha tu su cinely, opaet sa sklanam a nastavujem druhu nohu na hi-hatku. Cvach cvach okamzite pochopil. A uz si buchoce sam, bubon, cinel ako pride. V hlave si hra pesnicku a pokusa sa ju zabubnovat. Huste. "Skus zahrat taketo bumcvach" - bumcvachbumcvach, uz mu to celkom ide.

"Zahraj nieco ujoooooo", sadam teda ja a skusam jednoduchost samu. Chalan tuka palickami o seba do rytmu. Presne. Az ma zaskocil ako presne. Plynule zrychlujem, chalan zrychluje tiez. Na chlp presne. Az ma zamrazilo. Citi to. Skusam ho trosku vyhodit z tempa protirytmom. Neda sa, rozumie uplne presne co sa deje a este sa pri tom aj usmieva. Este viac zrychlim. Noproblem.
"Dobre", hovorim mu, "toto bolo na 4 doby, 1, 2, 3, 4. Teraz skusime na 3, pocita sa to 1,2,3,1,2,3", zacnem hrat nieco podobne valciku, chalan sa okamzite chyta. Znovu ho neodradi ani rychlost ani nepravidelne udery. Pri kazdom buchnuti na cinelu skace od radosti a divoko tlcie do rytmu palickami. Tie palicky si odnesie domov na pamiatku.

Hodinu po skonceni dostavam od otca smsku - "este stale ho to drzi - 1,2,3,4 a s palickami bude aj spat, mal velky zazitok!". Som zimomriavkovo rad a necakal som ani taku uvolnenost ani ze sa bude na prvy krat tak paradne chytat. Dostane ojazdene bicie a bude sa ucit. Som presvedceny, ze to zvladne.

Oci su uplny brutal. Taka samozrejma vec a vobec to tak nemusi byt. Nemat zrak musi byt uplne peklo a myslim, ze je dost jedno ci od narodenia alebo nie. Uvedomujes si, ze niektore veci proste nemozes, co ini mozu. Si odpileny od vaecsiny informacnych zdrojov a bez vynimky vsetkych vizualnych zazitkov, nie je ti dopriaty film ani dobry pocit pri pohlade na krasnu babu. Net a knihy len velmi obmedzene. V kazdodennom strese na tieto veci zabudam a taketo zazitky mi pripominaju, co vlastne vsetko mozem. Mat depky a rozculovat sa nad blbostami je luxus. Musim si to zapisat za usi.

Raz som videl hrat nazivo na bicie Stevieho Wondera. Skoro som pustil do gati od prekvapenia. Precizna a dynamicka hra, kludne by sa mohol uzivit ako profesionalny studiovy bubenik. Dufam, ze tento mlady slepy chalan pri tych bicich vydrzi, sice nikdy nebude znamy ako Stevie Wonder ale co ked nahodou z neho vyrastie muzikant? Prajem mu to!"