- /cudzí/, CZ /cizí/
- výpožička: asi zo zGer *þeudō- "národ, ľud" (<- PIE *teut-eh₂) -> post-PSl *teudjo; monoph.,uml.pal.,2.assib.,urč.konc. -> CSl *cūdzь-jь (AP c); tilg.,kontr. -> cudzí (v CZ clust.,uml.CZ -> cizí)

- OCS штоуждь, тоуждь (Kiev.), стоуждь (Supr.), BCS чоуждь (<- RCS?), BG чужд, PL cudzy, RU чужой, SC tûđ, SL tuj; OCz cuzí
- (PGer *þeudō ->) OEn þeōd "národ, jazyk", ONor þjōð "ľudia, pohania", GOT þiuda "národ", þiudans "knieža", etnonymy EN Dutch, OHG tiutsch, DE Deutsch;
(PIE *teut-eh₂ ->) LI tautà, LOT tauta "národ", OPr tauto "krajina"; OIrl túath "kmeň", wel. tud "krajina", osk. touto "štát"
- etnonymy LAT Teutoni (<- zGer?), HU Tót (<- LAT?)
- cudzinec, cudzinecký, cudzina

- významový posun "ľud" -> "cudzí" má podľa Pronk-Tiethoffovej paralelu v SL ljudski "cudzí"; kontrastívne označenie pre "iných", pre "pohanov", vidíme aj v ONor výraze þjōð
- podľa Kroonena bol výraz *Teuteh₂ etnonymom hlavne medzi európskymi IE kmeňmi; niektorí však za kognát považujú aj chet. tuzzi- "vojsko"
- germ.pôvod slova je tiež sporný, keďže sa nedá presne určiť zdroj; Vasmer napr. upozorňuje na baltické výrazy, a podľa neho výraz môže byť zdedený z PIE *Teuteh₂, pričom tvrdosť druhej spoluhlásky by bola lokálnou inováciou (ako pri slovách tvrdý či sloboda, LI tvìrtas, -pats; viď tu)
- Holzer rekonštruuje PSl *tjawdju ako východisko

keywords: cudzí, eu-monoph., výpožička, príd.meno
zdroje: Derksen, Holzer, Kroonen, Pronk-Tiethoff