- /ľúbiť/
- zdedené slovo: PIE *leubʰ- "ľúbiť"; kauzatívum *leubʰ-ei-; deasp.,inf.konc. -> PSl *leubei-tēi; monoph.,Meil.z.,Dyb.z.,jot. -> CSl *ľúbiti (AP b); druh.konc. -> ľúbiť (uml.CZ,CZ-depal. -> líbit se)

- OCS любити "ľúbiť", 1.os. люблıѫ, любъı "láska", любъ "milý, obľúbený", BG любим "obľúbený", PL lubić, RU любить "ľúbiť", 1.os. люблю, любов "láska", любой "ľubovoľný", SC ljúbiti; OCz luby "láska",
- LI liaupsė̃ "chvála"; sans. lobhya- (लोभ्य) "žiadaný", mPer āluftan "padnúť, zaľúbiť sa"; (PIE príd.m. *leubʰ-o- ->) AL lumë "požehnaný", (PGer *leuba ->) EN love "ľúbiť, láska", DE lieb, ONor ljúfr, GOT liufs "obľúbený, milý"; (PIE *lubʰ-eh₁- ->) LAT libēre "chcieť", libīdō "túžba" (-> SAE/SK libido)
- zaľúbiť sa, ľúbezný, ľubovoľný, obľúbiť si, CZ líbat "bozkávať", polibek, líbivý

- vo väčšine slov.jazykov sa zachovalo podst.meno ú-osnovy, v OCS napr.: "бгъ любъı єсть" (1Jn 4:16, Enin.)
- LAT libēre nesúvisí s līber "slobodný", čo formálne zodpovedá PIE koreňu *leudʰ- (viď tu)
- za kognát sa občas považuje aj lebka (<- PIE *lubʰ- "kôra"; viď tu), význam je však dosť odlišný, podľa Derksena nie je vylúčený substrátový pôvod

keywords: ľúbiť, nedok., eu-monoph., sloveso
zdroje: Cejtlin, Derksen, Harper, Holzer, Kroonen, LIV, Olander, Rejzek, de Vaan