ok moj prvy dennik. vlasten sa ani necudujem.doteraz bol moj zivot monotonny.zmenila ho az jedna baba, genialna,mila no zaroven zakerna a podla.preco som ju musel stretnut?vlastne ani neviem ci to, ze som ju stretol lutujem alebo nie...milujem ju uz 3 roky,odkedy som ju prvy krat uvidel v triede na gympli.ale (preco existuje toto debilne slovo?) ona uz niekoho mala a stale ma.ale zacnime od zaciatku.prve dva roky som len mlcky trpel a ona o mojich citoch nic nevedela.vsetko sa zacalo az v januari tohto roku, kedy som jej znacne pogurazeny (mala 18) vyjavil svoje city k nej.spociatku mi neverila,myslela si ze si z nej robim srandu(som "haluzak a optimista" ale toto som bral smrtelne vazne).neskor jej zacalo dochadzat ze do nebude zart a zacala nad tym asi rozmyslat.prezili sme par krasnych chvil v jednom parku a (verim ze-)obom sa nam to pacilo.strasne som trpel lebo som ju chcel len pre seba(a stale chcem!) no zaroven som ju nemohol nutit opustit jej terajsieho,az taka svina niesom.potom prisla s myslienkou,ze chce skusit nieco nove a tak mi navrhla nieco nezavezne(ziadna sukacka len neznosti) na chate,na ktoru ideme s triedou.spociatku sa mi to nepozdavalo,chcel som nieco stale,no rozhodol som sa ze to spravim.ok a boli sme dohodnuti.na tu chatu som sa tesil ako nikdy predtym,stale som si premietal co by sme tam mohli robit.ale teraz sa to vsetko posralo.v sobotu 8.maja 2004 som bol este najstastnejsi clovek na svete.boli sme v jednej krcme a zasli sme s nasimi neznostkami dalej nez kedy predtym.ocividne sa jej to pacilo,privierala oci,hlboko dychala a koniec koncov aj mi to povedala:).no potom prisiel pondelok(tak ako kazdy tyzden:),zaciatok tyzdna a aj mojich problemov.jednoducho mi povedala,ze nechce robit zo svojho chlapca debila a dala mi adios.moja reakcia bola taka,ze som okamzite isiel do vane a zacla(do riti) plakat jak maly chlapec(btw mam 18).hanbil som sa za to sam pred sebou ale nemohol som si pomoct,bol to sok.nevedel som na koho sa mam nasrat,ci na seba za svoju naivitu alebo na nu za jej krutost a egoickost.nakoniec som to vyriesil tak,ze som si rozrezal ruky a pokvapkal ich citronom.bolest mi pomohla zabudnut.nachvilu.
vlastne ani neviem preco to pisem...mozno preto ze si myslim ze sa mi ulavi, mozno preto ze sa chcem podelit o skusenosti s babami alebo preto lebo si myslim ze je niekdo s podobnym problemom, ktory to uz prekonal a ktory ma pouci.
ale jedno viem urcite,do smrti si budem pred spanim premietat jej tvar a hovorit jej meno -LENKA, nech to byva to posledne co pred spanim pocujem.
(sorry za upravu a za to ze to neni ucelene ale DEPKA)