Etnobulvár ku káve (k raňajkám radšej nie). Výpisky z oblasti ľudovej mágie, s ktorými som sa na škole nestretol. Ďalšie, nie menej zaujímavé, nájdete v knihe Tradičné liečiteľstvo a ľudová kultúra na horných Kysuciach. Zozbieral a zapísal doktor Jozef Marec.



Ochranná mágia vo zvykosloví
Veľký piatok
Vydajachtivé dievky chodili na Veľký piatok do lesa a nosili odtiaľ celé kusy mravenísk, aj s mravcami. Dobre ich zviazali, aby mravce nevyliezli, a dávali si ich na noc pod vankúš. Ráno ich vypustili za chalupou, aby ich nikto nevidel, a pritom si vraveli: nech še tak roju mladžency okolo mňe, jako še roju tyto mrofcy! (s.57)

Sv.Juraja - 24.4.
Na Vyšnom Kelčove sme zaznamenali drobný rituál ľúbostnej mágie. Slobodné dievčatá si v hore vyhliadli peknú jedličku a museli sa na ňu škriabať zadkom dohora. Napriek tomuto namáhavému, priam cirkusovému výkonu museli ešte dievčatá odriekať modlitbičku:
Juri, Juri, svaty Juri,
Daj mi muža jako ruža
I stalo sa jednej menej šikovnej, že z výšky padla na zem a kričala:
Už mi muža nedavaj
Ľem mi kosci napravaj! (s.58)

Letný slnovrat, svätojánska noc - 24.6.
Na Vyšnom Kelčove vyháňali dobytok v tento deň čo najďalej do hôr, na horské pastviny, aby mali dobré mlieko. Predtým však po nich pogúľali vajíčka, aby sa držali pokope, potom im gazdinky potreli pysky cukrom a hnali ich do hôr. Pred nimi išiel najstarší mužský člen gazdovstva (samozrejme, ak vládal, ak nie, tak iný muž) a pozorne sledoval, kde ktorá krava odtrhne prvý trs trávy. To miesto označil, stiahol nohavice a holým zadkom naň sadol, vraj aby krava všetky miesta vypásla tak dohola, ako bol holý zadok. (s.60)



Ochranné a prosperitné zvykoslovie - prechodové udalosti
Svadba
V istej obci mali trošku morbídny zvyk. Odporúčali nevestám, aby si, keď budú stáť pred oltárom, trošku "cikli" do spodnej bielizne. Malo to zabezpečiť ľahký pôrod. (s.68)

Krst
Okúpané dieťa sa zabalilo do čistých plienok, nie však z nového plátna, ale z použitého, napr. z posteľnej bielizne. V susedných javorníckych drotárskych obciach a osadách (Dlhé Pole, Veľké Rovné, Vrchrieka atď.) sa dieťa vyložilo na chlebovú lopatu, vytrčilo z okna so slovami Svetom, moje svetom!, aby bol z neho dobrý drotár. (s.73)

Smrť
Stávalo sa to niekedy v časoch veľkého hladu a nedostatku. Ľudia, hlavne v činnom veku, z dôvodu ťažkej práce, vyčerpania a vyhladovania upadali do hlbokého bezvedomia, ktoré pripomínalo smrť. Vravelo sa tomu, že dotyčný neumrel, ale zaumrel. Ľem še pri roboče prevročila v brozdže a ostalo jako mrtvo (Klokočov). Podobnosť so skutočnou smrťou bola taká silná, že človeka v kóme pochovali ako mŕtveho, resp. zatĺkli do truhly. Ak sa prebral, zdalo by sa celkom prirodzené, že ho vytiahli a truhlu otvorili. Ale nebolo to vždy tak! Ak hrobár niečo takého zistil, musel sa najprv pýtať príbuzných, či môže truhlu otvoriť. Stávalo sa, že mu nedovolili - co už bylo v žemi (truhľe), nech je v žemi (truhľe)! (Turzovka) Dôvod bol aj ekonomický - domnele mŕtveho už odpísali zo spoločného "rozpočtu". (s.79)



Liečebná mágia
Suchoty
Vzala sa múka z trojakého obilia, zmiešala sa spolu a urobilo sa cesto. Z neho sa ušúľal akýsi praclík-obaraňec, ktorý musel byť taký veľký, aby sa dalo cezeň pretiahnuť dieťa. Ten sa upiekol, dieťa cezeň pretiahlo a koláč sa potom odniesol na krížne cesty, kde mala s ním ostať aj choroba dieťaťa. Osoba, ktorá ho tam niesla, sa nesmela obzrieť a musela utekať rýchlo domov. (s.92)

Ľak
V Turzovke sa soľ dávala zľaknutému dieťaťu, aby sa striaslo, a nesmelo potom pol hodiny nič jesť ani piť. V poli, keď nebola soľ poruke a dieťa sa zľaklo, odporúčal sa tento postup: zľaknutému dieťaťu matka najprv trikrát fúkla do jedného, potom do druhého ucha, potom trikrát fúkla (lepšie bolo napľuť) do úst, potom trikrát plesla zľahka po zadku a nakoniec sa muselo vycikať. (s.103)



Škodlivá mágia
Dryjok
Favoritom číslo jeden je v kontexte porobenia určite legendárna bylina, ktorej "zázračný" koreň bolo treba vykopať vo svätojánsku noc, lebo to bol jediný čas, keď kvitla. Volala sa dryjok. Koreň tejto rastliny bol vraj schopný, pri správnej manipulácii, odobrať mlieko až z deviatich hospodárstiev v okolí.
Majiteľka ho musela mať vraj zavesený na plote a musela ho denne polievať mliekom z pôdoja. Inak vraj pišťal a vydával nepríjemné zvuky. (s.125)

Ostutki
Z Dlhopoľských vrchov sme zaznamenali porobeninu na ostutki ako z príšernej rozprávky. (Ostutki boli jednou z najobávanejších chorôb. Vonkajším prejavom bola nejaká kožná vyrážka, ktorá rýchlo zvredovatela a vytvárala na koži hnisavé rany. Ak sa chorému nedostalo pomoci, zomrel.) Bosorky museli mať na to deväť zdochlín. Ale nie z rovnakého živočícha, muselo byť deväť rôznych zdochlín a bolo jedno čo. Napr. žaba + had + vták + krt + slimák + myš + potkan + jež + sliepka alebo rôzne iné kombinácie. Mršiny alebo časti z nich sa potom pálili na ohni alebo v novom hrnci a museli zhorieť na prach. Výsledok príšerného rituálu - živočíšny popol - potom buď rozsýpali ako nástrahu pre cieľovú osobu, alebo pomiešali vo vode a prelaľi. V zmesi ešte nemala chýbať ľudská kosť z cintorína. (s.131)

Voda v topánkach
Záznamy z procesov s bosorkami sa zapisovali do tzv. smolných kníh. Z nich sa dajú vyčítať viaceré techniky, ktoré pretrvali aj na Kysuciach až do nedávnych dní, aj keď niektoré v miernych modifikáciách. Dozvieme sa napríklad, že ak sa do topánok nepriateľa naliala voda pozmývaná zo psov a mačiek, poškodený uschne. Táto voda sa varila zo psov a mačiek slepých a miešala sa s mŕtvou vodou (v ktorej umyli mŕtvolu). (s.135)

Obesenec
V Dlhej nad Kysucou sme zaznamenali ako porobeninu tri veci - hadie lienisko, kúsok povrazu z obesenca a trochu hliny z hrobárovej lopaty, ktorú hádzal na truhlu do hrobu. Pripravovala sa začítaním na konkrétneho človeka. Táto porobenina spôsobovala ostutki, ktoré sa zmývali za splnu mesiaca vodou, kde sa zlievali tri potoky. Keďže samovražda obesením nebola na Kysuciach až taká vzácna, povraz z obesenca nebolo ťažké získať. To sa vraj, keď sa niekto obesil, hneď zhŕkli bosorky z okolia, aby sa im ušiel kúsok povrazu. (s.138)

Poslanie bĺch
Veľmi nepríjemným porobením bolo tzv. poslanie bĺch. Aj na horných Kysuciach, konkrétne na Vyšnom Kelčove, bol človek, čo to vedel. Vyžadovala sa pri tom schopnosť písať. Robilo sa to takto: Do nového hrnca, hrnčeka, sa dal kúsok hovädzieho mäsa a na to sa položil lístok s menom cieľovej osoby. Hrnček sa dobre zalepil hlinou a zakopal do mraveniska. Postihnutý mal zrazu na sebe toľko bĺch, že sa išiel pominúť na rozume! Jediným vyslobodením bolo vytiahnuť hrnček z mraveniska. (str.138)

Ľúbostno-erotické praktiky charakteru porobenia
Celkom bežná bola na Kysuciach prax dať mládencovi od dievky potravu alebo nápoj s obsahom jej telesných sekrétov. Legendárna bola tzv. ľúbostná praženica. Mať púšťala dievke po chrbte obsah vajec tak, aby prešli až ku gluteálnej ryhe, čiže dole riťou. Pod ňou podložila misku, chytala ich do nej a z takto pripravených vajec smažili mládencovi praženicu. Vraj žiaden neodolal, ak ju zjedol (zachytené na Zákopčí, Kelčove, Klokočove). (s.142)

Prekliatie
Zaznamenané bolo prekliatie, ktorým sa niekedy častovali dievky, ak si chceli odpudiť pri tanci mládencov. Toto prekliate (mágia slova) bolo spojené aj so similárnou mágiou gesta. Dievka svoju protivníčku jednoducho rukou pokvákala trikrát za vlasy a potom sa ňou pohladila po zadku. Zároveň predniesla prekliatie: Bodej ši tak šmrdžela, jako z mojej riči! Táto dievka si potom vraj na muzike v tej večer naozaj nezatancovala, mládenci sa jej vyhýbali! (s.159)



Mágia ľúbostná a erotická
Papuče
Niekedy si dievky pri veštení ženícha pomáhali papučami. Ak prišiel mládenec k dievčatu na zálety a potom sa lúčil, hodila za ním dievka papuču. Ak sa papuča otočila špičkou k dverám, čiže ukazovala von, znamenalo to, že mládenec už nepríde. Ak bol špičkou dnu, vráti sa! Alebo inak: ak bola papuča špičkou von, dievka sa do roka vydala, ak bola špičkou dnu, ostala ešte rok na ocot. (s.168)