- /kus/
- zdedený koreň: PIE *kʷond- "kusať, hrýzť"
a) trp.príč. *kʷond-tos "odhryznutý kus"; assib./t/,Wint.z.,PBS-delab.,PBS-uml. -> PSl *kanˀs-u; Meil.z.,nas.,uml.skr. -> CSl *kǫsъ (AP c); Havl.z.,denas. -> kus
b) trp.príč. lok.sing. (východisko neurčitku) *kʷond-tēhi; assib./t/,Wint.z.,PBS-delab.,PBS-uml. -> PSl *kanˀs-tēi, iteratív kanˀs-āˀtēi, 1.os. *kanˀs-ium; monoph.,uml.skr.,jot. -> CSl *kǫ́sati (AP a), 1.os. *kǫ́šǫ; tilg.,druh.konc.,denas. -> kusať, 1.os. kúšem
c) abl.nul.-st. *kʷn̥d-tis "kus"; Wint.z.,assib./t/,PBS-son.,PBS-konc.,I.pal. -> PSl *činˀst-i; Meil.z.,uml.skr.,nas. -> CSl *čęstь (AP c); Havl.z.,denas. -> časť

- OCS кѫсати "hrýzť", чѧсть "časť", чѧстьнъ "neúplný, nedokonalý", BG късам "trhám", частен "súkromný", PL kąsać, RU кусать, SC kúsati "jesť lyžicou", SL kosáti "rozbíjať, drviť"
- LI ką́sti "hrýzť", 1.os. kándu, LOT kuost; sans. khādati (खादति) "jesť", ARM xacanel (խածանել) "hrýzť (zviera)"
- dok. kusnúť, kúsok (CZ kousek), kusý, rozkúskovať, zákusok; častica, čiastočný, príčastie; (CSl *sъ-čęstьje dosl. "dobrá časť" ->) šťastie

- SK sloveso -kúsiť (napr. okúsiť, pokúšať, skúsiť, skúška, kogn. OCS въкoусити "ochutnať", изъкоусити "skúsiť", BG закусвам "raňajkujem", SC okȕsiti "ochutnať"; <- CSl *kúsiti) je podľa Pronk-Tiethoff starou výpožičkou z GOT kausjan "skúšať, vyberať", vychádzajúceho z PIE koreňa *ǵeus- "skúšať, užívať si", ktorý je tiež v sans. džoṣayate- (जोषयते) "skúmať", LAT gustus "chuť" (-> SAE/SK gusto, degustovať), CGr geuomai (γεύομαι) "užívať" a OIrl dogoa "vyberá"; muselo ísť o veľmi starú výpožičku (ešte pred monoph.), rozdiel oproti CSl *kǫ́sati bol tak v nosovke (vidno v OCS), ako aj v type prízvuku (vypožičaný koreň sa v SK nekrátil)
- dĺžka v 1.os. kúšem je zrejme ovplyvnená týmto novším koreňom

keywords: kus, o-osnova, podst.meno; kusať, nedok., sloveso, časť, i-osnova, podst.meno; pokúšať, skúška, šťastie, gusto
zdroje: Cejtlin, Derksen, Holzer, Pronk-Tiethoff, Rejzek