- /voj/
- zdedené slovo: PIE *wih₁- "prenasledovať", spodst. *woih₁-os- "prenasledovateľ"; laryn.,PBS-uml.,mask.konc. -> PSl *waiˀ-u; uml.pal.,Meil.z.,uml.skr. -> CSl *vojь (AP c); Havl.z. -> voj

- OCS вои "vojsko", 1.os. витаıѫ, вина "príčina, vina", воинъ "vojak", повиньнъ "podriadený", повинѫти "podmaniť si", 1.os. повинѫ; BG воин "vojak, hrdina", войник "vojak", PL wojak, RU воин "bojovník", SC vòjnīk; Bern. Wogák
- LOT/OLi vaina "chyba, vina";
(*wih₁- ->) LI výti "vyhnať, prenasledovať", 1.os. vejù; sans. viyat- (वियत्) "trestať", Avest. vya- "prenasledovať", wītar- "prenásledovateľ", CGr hiemai (ἵεμαι) "snažiť sa, želať si", DE ver-weisen "poukázať"; (*wih₁-eh₂ ->) LAT via "cesta", IT veggia (-> SAE/SK vagón ? ak nie ako tu)
- vojak, vojna, vojsko, vojenský, vina, vinný

- pôvodné sloveso (CSl *víti, 1.os. *vijǫ) je zachované len v LI, no niekedy sa spája s CZ/SK vítať (PL witać, витать "vítať", OCS витати "prebývať"), čo by mohlo vzniknúť z jeho iteratívu, ak teda nie je "prebývať" pôvodný význam (cf. LI vietà "miesto");
- CZ/SK vojín je asi prebraté z RU
- sloveso viť resp. vinúť je z iného koreňa (viď tu)

- SK víťaz (CZ vítěz, BCS витѧзь, BG витез, RU/UA витязь "rytier"), z čoho je aj sloveso víťaziť, sa niekedy spája s nedoloženým CSl *vitь (<- *wih₁tis ?) "korisť", skôr však pôjde o skorú výpožičku zo ZGer *wīking- (ONor víkingr "viking, morský nájazdník"; OHG meno Wiching; III.pal.,Dyb.z.,nas. -> CSl *vítęzь; *t alebo *ť bolo po I.pal. zrejme fon.variantom *k pred prednými samohláskami) alebo snáď *wīt-ing- (DE verweisen, zGer vīta "chrániť, mstiť sa", GOT fraweitan "pomstiť sa"), keďže *-ing- nie je slov. prípona (je len v balt. a zGer)
- zGer *wīking-/*wīting- bol zrejme výraz pre "bojovníka kniežacej družiny"; výraz pre veliteľa takejto družiny je tiež výpožičkou zo zGer *kuning- (-> CSl *kъnęzь, BG/RU княз "knieža", SK kňaz; zo zdrobneliny *kuning-enˀ -> *kъnę́žę -> knieža); kognátmi v Ger jazykoch sú výrazy pre "kráľa" OHG kunig, DE König, EN king, ONor konungr; koreňom je tu PIE *ǵenh₁- "rodiť", z čoho je tiež DE Kind "dieťa", LAT gēns "národ", nāscor "narodiť sa", gignere "splodiť", CGr genos (γένος) "druh" (-> SAE/SK genetika), sans. džanati (जनति), ARM cnel (ծնել) "porodiť", toch.A knatär, B knetär "vznikne", tiež asi OCS чѧдо "dieťa"
- obe slová museli byť vypožičané veľmi skoro (pred III.pal. a pred OHG posunom *k -> /h/), snáď ešte do PSl tesne po expanzii na prelome 6.-7.storočia

keywords: voj, jo-osnova, podst.meno; vojna, vina, víťaz, kňaz
zdroje: Bernolák, Cejtlin, Derksen, DWDS, Harper, Holzer, LIV, Mohan, Pronk-Tiethoff, Rejzek, de Vaan