niekedy mi prebehne hlavou minulost... tak sa zamyslim a potom zacnem patrat po myslienkach a pocitoch a ocitnem sa pred branou... otvorit, neotvorit... ma to zmysel alebo vlastne neviem co od dobroty... ale zas na druhej strane, nemozem v zite prezivat len idealy, musi nieco sa aj posrat a potom pekne ujasnit... tak ako v rozpravke... ktore som ako dieta miloval a teraz na ne tiez verim... ze vlastne vsetko je rozpravka... len my si ju hrame.. a sem tam to menime na dramu... no dost uvah... proste asi nie som normalny, ale aj to beriem uz ako sucast zivota... teskam sa z maliiiiiiiiiiiiiiiickoooooooooooostiiiiiiiiiii, ktore mam kazdy den pred sebou.... vdaka za to.........


našiel som sa na mieste
rázcestia
sám neviem, kde to presne som
to miesto, mi niečo pripomína
myšlienky v mojej hlave
nad moje sily sú opísa?,
sú príliš zmätené

všetky ospravedlnenia som vyčerpal
neprichádzajú správne slová,
na kolenách ?a prosím,
skús nazrie? do môjho vnútra
a odznova uvidíš, môj bod otupenosti

znova som na bode otupenosti

pamätáš, kedysi sme si boli blízki
a teraz sa motáme v začarovanom kruhu
bez konca
pachu? v mojich ústach
sama vidíš, mi neprosieva
keď som ?a okríkol
slzy si spustila

všetky ospravedlnenia som vyčerpal
neprichádzajú správne slová
na kolenách ?a prosím,
skús nazrie? do môjho vnútra
a odznova uvidíš, môj bod otupenosti

znova som na bode otupenosti

som hnusný
sama si to povedala
som hnusný
sama si to povedala
som hnusný
presvedčila si sa sama

všetky ospravedlnenia som vyčerpal
neprichádzajú tie správne slová
na kolenách ?a prosím,
skús nazrie? do môjho vnútra
a odznova uvidíš, môj bod otupenosti

znova som na bode otupenosti
na bode otupenosti
na bode otupenosti

som hnusný
ty to dobre vieš, som hnusný
sama si to povedala