Vcera na bare v podniku som stretol, nazvyme ho trebarz stareho znameho. Prve nase akekolvek spolocne rozhovory siahaju este na druhy stupen na zakladke, co uz bude sedemnast rokov dozadu. Slovo padlo na obdobie, kedy som zil volne na lavicke a na squate, bez toho aby ostatni vobec vedeli, kde som, ked som si vraj zil jednoducho, vela razy plus este aj vcera som pocul ako som sa vlastne nasiel, tu by som mohol odbocit a predostriet trochu moje pokrivene vnimanie pojmu ja a utekania od seba sameho, necham to ale tak, nepotrebujem sa prezentovat svojim unifikovanym vykladom danej problematiky, trochu sme zabrdli aj do nihilizmu, ja som sa zamotal niekde na polceste k zaveru, kedze som bol uz dobre trojdnovy, rezonuje mi partakov latinsky citat, ktory v preklade volne znamena z nicoho vznikne iba nic. moj penchant k nihilizmu nie je nijaky konstruktivny, momentalne sa priznam, ze som asi este stale v tejto teme zamotany na bare pri tej dobre nacapovanej desinke. ale ak mozem, paci sa mi byt nicim, tym by som to ukoncil. Potom na koniec, som mal tu cest sediet par minut vedla osoby, s ktorou som tiez prehodil par viet. Na dotycnom som vybadal, ze je velmi citlivy ale zaroven chapavy a nevzdavajuci sa, s velmi peknym insightom do temy, ktoru sme mali na pretrase, kym doteraz som ho iba toleroval, potazme som ho niekedy nemusel, drzim mu palce v jeho dalsom fungovani, nie silou mocou na dialku, nanestastie, to co je aplikovatelne na neho sa po mojej rannej uvahe neda velmi pouzit na moj pripad. Walk on, pal! idem pozvolna triezviet a stopovat vlak do krajiny snov.