Nemam v plane spat. Slavisa si polihuje na koberci, je zvyknuty spat aj na lavicke v parku alebo v krikoch. Tepla miestnost, ked vonku poprcha, je pre neho luxus. Aj som mu chcel navrhnut nech sa ide prebehnut a ja to sam premyslim, ale poznate to viac hlav pokope. Najprv som chcel zapierat, ale to som tak-nejak hned aj zavrhol kedze proti mne je slovo fundovaneho odbornika, pana psychologa. Tak som len tak lezal na posteli, aj partak bol ticho, premyslal. Cakal som od neho podporu. Zabomysie vojny si mozeme nechat na potom. Nesiel sa pretrhnut. Na tri hodky zaspal, ja som si zatial pozrel nejake saphic romances, rechtschreibung iba priblizny ale google je mocny nastroj, ponukol mi vela linkov, na ktore sa dalo kliknut. Na onaniu nebola chut. Len som to tak pozeral s polostoporenym penisom, potom som to vypol a len tak lezal. Ako sa vonku rozprsalo, pustil som si muziku, stare dobre moratonovske repy, pri po-po mi strhne z ucha sluchadlo dalsi poondiaty potentat a povie nech to necham len tak plavat. Laissez-faire. No pekne. Takze nemam na rano nic pripravene a ani si nemam nic pripravovat? Ani mozne scenare, ktore su viac nez pravdepodobne u lekara a pripadne v prijimacej miestnosti? Ze nic. Len si to mam vypocut a vsetko priznat. Ze ono je uz asi aj tak vsetko vopred rozhodnute. Ze inteligencia si predala informacie a zaujala stanovisko. Okej teda. Pomiesam karty a rozdam.