Tieto maškary mali kedysi presne predpísaný rituálny odev. Na hlavách mali kukly z baranej kožušiny (ľarva) s otvormi pre oči, niektorí aj s kravskými rohmi, na ramenách kožky z ježov, pichliačmi navrch, krátke kožuchy bez rukávov, oblečené naopak, hrubé súkenné nohavice a ženské sukne - fortuchi, oblečené tiež naopak (Korňa), a čo najviac červených stúh. Odev oblečený naopak mal silný magický ochranný aspekt. Ich poslaním bolo robiť čo najväčší hluk. Na to mali okolo pása reťaze a na nich priviazaných deväť obrovských kravských zvoncov - chraptoki, ktoré pri každom pohybe robili naozaj veľký hluk, čo bolo počuť z veľkej diaľky. Hricovia ako predvianočné démonické postavy boli známe hlavne z hornokysuckých obcí Olešná, Turzovka v časti Hlinené, Vysoká-Kelčov, Podvysoká, Klokočov a Korňa.
Fenomén hirc ako démonická, magická postava je jedinečný pre horné Kysuce. Nie je však jasné, aké sú jeho korene, či je to zvyk valašsko-pastiersky, alebo doznievanie nejakého pohanského kultu.
Dovolím si prezentovať názor, že hric ako démonická postava mala úlohu celkom pozitívnu - vyhnanie nečistých síl nahromadených počas dlhých nocí do času slnovratu, ako aj ochrana pred nimi, čo malo pripraviť pôdu pre betlehemcov - zvestovateľov požehnania, vinšov, slnka a zdravia. Je možné, že hric bol vo svojej podstate postava predkresťanská, čiže staršia, prinesená sem pravdepodobne Valachmi z Balkánu, ako mnohé iné pastierske zvyky a piesne, ktorých je okolo Vianoc tak veľa, že prenikli aj do katolíckej liturgie.

Jozef Marec - Tradičné liečiteľtsvo a ľudová mágia na horných Kysuciach