Ten pribeh si uz nepamatam dopodrobna, v presnom zneni ako sa stal. Skusim ho prerozpravat co najlepsie, niektore pasaze si podla vsetkeho vymyslim, aby vyznel este zaujimavejsie ako sa mi uz teraz zda. Budem ho rozpravat po utrzkoch a retrospektivne, je to vyzva, preco sa jej nezhostit.
Poslednu vec, co mi utkvela v pamati, je ako idem s takou mensou holcinou, velmi peknou, rozkosna tvar, sedi si s prekrizenymi nohami v lodke a pyta sa ma s usmevom, preco som to vsetko robil. Len sa usmievam a ona mi zdeli
-Ty si dobre nadrzany.
Uistim ju, ze koitus je to posledne, na co v jej pritomnosti myslim a ze moje pocinanie malo uplne ine zaujmy, ako si vydobit u slaboduchej rakety ochotu roztiahnut nohy.
Predtym si porovnavame ulovky. Vsetci su taki zaujati a oslepeni bilancovanim tych svojich, ze prehliadaju, ze na zemi, asi tridsat metrov od nas, je opustena taska. Otvorim ju, doklady v penazenke chybaju. Odovzdam ju najbliziemu dozerajucemu straznikovi nakupneho centra. S uplnym obsahom, nic nechyba. Motam nejake pavety v nemcine, priblizne porozumie a uisti ma, ze bude navratena do ruk jej povodneho majitela.
Roman ma suri a vravi mi, ze na mna vsetci cakaju. Ze kde som sa tolko zdrzal, vraj z toho bude pruser. Uvidime. Prechadzame cez obchod s elektronikou, kde sa organizuje promo akcia, vystupenie rappera LA4-a. Lawerboya. Nedava velmi zmysel koncert Cecha vo Viedni, budis. Nie som schopny rozoznat nezmyselnost a nelogickost tohto javu v danej chvili. Posunme sa este skor.
Peto a Marian uz vedia o nasej hre. Vraj sa nam to neprepecie. Ze oni nehrali. Smeje sa nam s nimi luza, ze bude este vacsi pruser ako pred cestou.
Un peu avant, sa bavime s Misom o tom, preco robime, co robime. Preco sa hrame aj my dvaja na outlaws. Preco kradneme, nachadzame, vytahujeme z kabeliek a ruksakov penazenky a potom ich mame v plane vratit majitelom. Ze to nebol zly napad. Vzneseny dovod vymyslime, ked sa vsetko ukludni a opadne z nas adrenalinovy raus.
Predtym, opakovanie, pripustam je to v hmle, domyslim si, ze sa s Wandou bavim o staznostiach ucitelky, o jej zakaze v hre pokracovat, o nasej neslychanej drzosti a podobne zvasty, domyslim si, ze sa s Wandou bavim o tejto veci prave preto, ze Wanda je jedina osoba, ktoru v triede beriem vazne. Kombinacia arogantnost, prehnany intelekt, cela buducnost vydlazdena spolocensky uspesnymi rodicmi plus nejak narychlo zbuchany dobry look na toto rocne obdobie, to je iba moja domnenka, v skutocnosti sa za jej zovnajskom skryva vela, vela prace a odriekania si oblubenych jedal, tento pomer vlastnosti z nej robi jedinu konkurentku v triede, ktoru po druhej replike v spolocnom dialogu este pocuvam. Aky som ja? Ved ma poznate.
Predtym zase temno, na konci, ktoreho som vymyslel kratochvilu na rozchod pocas skolskeho vyletu. Niekto pohrdavo pokyve hlavou, ina zas neveri, ze to spravime. Su aj taki co povedia I’m in. Cink, hrame sa...
No a uplne na zaciatok pani ucitelka hovoria, ze mam dvojku z chovania a ze po navrate domov sa odohra nieco ako celotriedna schodza, pocas ktorej sa bude v kolektive diskutovat o dalsom treste pre mna. Spytam sa, ci uz mozem nieco povedat. Asi to ide zvnutra, nejaka nejasne definovatelna potreba, dat vediet, ze neuznavam legitimitu tohto sudneho tribunalu, na co sa moji homies smeju. I am deadly serious, though. Tym to cele zacalo, dalsia rebelia, ktora vyplynula z rebelie. Ta moja roztopasna povaha, ts!
Ak sa prenesieme cez uplny zaciatok a chceme prist na pravu povahu celeho tohto pribehu, tak vysvetlujuca vec, na ktoru si pred ciernociernou tmou pamatam je, ako mi mama vravi “Nezabudni na vecerny liek”. Odmietol som. Predstavivost sa mohla rozvinut vo svojej plnej krase. Asi tak :D