Niektori ludia si spravia zo svojho auta nieco ako vlastnu pevnost. Alebo prechodny domov. Nezazlievam to tym, co sa autom zivia. Stravia v tom malom, stiesnenom priestore nie zanedbatelnu dobu. Vyzdobia si dvere, priestor nad palubnou doskou, sedadla, chcu sa citit dobre. Je to fajn citit sa fajn. Aj ja som sa v aute citil fajn. Kym som si raz, ked som vychadzal z parkoviska v auparku, nevsimol, ze mam spolocnost. Pozeram sa vedla, je tam/nie je tam? Ako sa tam objavil? Lieky som vysadil pred pol rokom, mozno nejaka opozdena reakcia alebo sme z nich zisli priskoro. Obzeram si ho, je skutocny. Z vlasov mu lietaju lupiny, co znasobuje pravidelnym prehrabavanim sa vo svojom sedivom poraste. Chrci. Zapaluje si pallmalku, jeho bik dosluhuje. Pall mallka je malo. Sula v roztrasenych prstoch nieco, co ma farbu ako pueblo. Vzduch nasyti sladkasta vona.
-Vis, ja si tam prilozim vzdy nejaku aromu. Homemade.
Pocuvam ho, zvazujem, budem ho ignorovat alebo sa s nim spriatelim?
-Ja som Martin.
-Ja viem, ze si Martin. Mas to na vizitke. Nepodsuvaj mi tie tvoje sladkaste recicky, ktore platia na tvojich slaboduchych zakaznikov. Ja som za tebou neprisiel, aby si zo mna vytiahol moje uspory, potazme mi nalozil splatkovy kalendar. Alebo este lepsie, spotrebny uver. Triangel s Danom Junasom su davno tatam.
Prvy vypad. Skumam jeho tvarovu mimiku. Vyskereny, usmev postrada, to co by ste nasli u bezneho cloveka. Zuby. Vystrkuje na mna svoj spinavy zobak. Mam sa branit fyzicky?
-Tu nie si v predajni zachodoveho prislusenstva. Aj ked, sme tu dvaja hajzli.
Preco ma tituluje tak ako ste prave poculi? Je drzy, arogantny priam, nikto ho sem nevolal. Aj tak, vysadit ho bez vysvetlenia, preco vstupil do mojho parkuru zivotom, viem, ze by som sa o nieco pripravil. 5+2 rovna sa sedem. Mam dva dni volna. Nechcem ich stravit s tymto individuom.
-Moja pritomnost je podla niektorych cisto nahodna. Vymanujem sa z pravdepodobnosti. Uz som tu davno nemal byt.
Tu v mojom aute alebo tu na tomto svete?
-Skratka tu. Bytie obmedzme na tento moment. A ty sa v nom citis pod psa. Si zkruseny a neisty. A prave toto sa mi paci.
Vezie sa na mojom neskryvanom strachu. Nemam co tajit. Ma smradlavy dych, usulana cigoska neprekryva jeho telesny oder. Som odkazany na plytke dychanie ustami.
-Nemohol by som u teba prespat?
Zrazu som mu dobry. Zrazu som ja ten, co je vo vyhode a ty, ty mi mozes oblizat kuzicu.
-Keine Ahnung. Teda, pardon...
-Ja rozumiem nemcine, sice len trochu, ale tomuto rozumiem. Cakal som, ze cuknes. Pall mallka. Ponukne aj mna. Pauzujem uz stvrtym mesiacom. Odmietnem.
-Co odo mna chcete?
-Co ja chcem od teba? Iba noclah. Nemam kde sklopit hlavu.
Som ticho. Nebudem si k sebe pozyvat v piatok vecer, ked cakam damsku navstevu hoba.
-Teraz je na mieste zvazit, co tym ziskas okrem toho, ze ukazes, ze si charakter. Ziskas priatela rovnakeho pohlavia, partaka na tento osamely vikend. Priznaj si, po tom co vyplatis tu tvoju spolocnicku, sadnes si do kresla, obzries sa vokol seba, sam, v opustenom, luxusne zariadenom byte, hmm? Toto si si vysnival? Zvlastny hodnotovy system, to mas...
Prechadzam do vykania.
-Pane, vy ste v mojom aute skoncili sice neviem ako, ale viem ako sa z neho dostanete. Otvorim predne dvere, pockam kym vystupi a dalej ma to nezaujima. Som, aky som. Letsfuckawhore...