1. som s tebou uvolnene kontrolovany: neviem byt iny: neviem si na to zvyknut. budem to niest na mojej hlave, kym nezosaliem, no aj vtedy maska padne len preto, aby sa spustil domino efekt.

2. ludia vidia veci inak... ale nespoliehal by som sa na ich oci. podmienovaci sposob je ok, pomohol BY mi niekto s hladanim konkretnych podmienok?

3. niekedy sa dostanem pod teba a vtedy ma napadne: dokedy sa este budeme orientovat pomocou priestorovych symbolov, ked sa priestor davno (aspon teraz to mojim telom prechadza ako davno) rozpadol?

4. za mojou pokozkou zacina svet, ktory nie som ja... aspon som si to vzdy myslel. chcel by som mojimi zmyslami plavat v priestore, zrusit centrum-v-odcudzenom-vztahu-k-sebe, stat sa vecou ktora sa na seba moze pozriet vlastnymi ocami. vlastnymi. nie, nie...

5. niektore veci niekedy bolia, take tie co robia ludia, a nezostava nic ine len ich prijat. prave vdaka tomu citim: toto nezvladnem. co myslis tym citim, to je nejaky druh religie, ktoru s kazdym sebaklamom zvlieka self-management?

zacinam rozpravat
*teraz*
za moment to bude
*teraz*
nevidiet rozdiel? pre videnie ziaden nie je