"tento les mal byť vyrúbaný a my sme ho zachránili"
Toto nie je len milá motivačná formulka. Aby to fakt účinkovalo, musíš ísť fyzicky medzi tie stromy, ktoré tu nemali byť, medzi tie zvieratá, ktoré by tam neboli, pretože by nemali kde žiť. Jeden z koreňov optimistickej vytrvalosti - vždy mi je ľúto, keď počúvam defaultne negatívne reči a vždy vo mne vyvoláva malú temnú a tichú zlosť, keď tie reči hovoria, že ja to robím zle (a aj tak sa to nepodarí) a mám to robiť takto, pričom rečník nerobí nič. Ako by niekto povedal, život je takovej.
Chodíme do lesov, ktoré majú byť vyrúbané a zachraňujeme ich, potom chodíme po lesoch, ktoré mali byť vyrúbané a zachránili sme ich. Spíme v tých lesoch, počúvame sovy, ráno vstávame do nového dňa, aby sme pokračovali.
A cez všetky negatívne kecy, máme výsledky. Som hrdá a pokračujem.



(na lesníckej búde s veľkým nápisom "nerúb stromy" pribudlo toto:)