Prespavam v jednej opustenej budove na okraji mesta. Mam tam spacak a dve cestovne tasky plne oblecenia. V budove netecie tepla voda, tak sa chodim sprchovat za dve ecka, k jednemu panovi, co ma zahradku asi desat minut chodze od mojho squatu. Za dve ecka mi aj perie tak si k nemu nosim vzdy v sobotu jednu ikea tasku plnu spinaveho pradla. Treba sa vediet vynajst. Il faut se debrouiller, ako vravievam frankofonom. So sebou nosim iba ruskak a ten ma nasledujuci obsah:

• literapolka vody
• PSPecko co mam v plane predat
• nemeckoslovensky/slovenskonemecky slovnik
• doklady rozumej obciansky preukaz, karta do kniznice, preukaz poistenca /neplatny/
• nahradne ponozky, slipy a tricko
• uterak
• fajciarsku tasticku ktora obsahuje vazky, jeden balicek holanskej tabakovej zmesi - zpolovice minuty, jednu krabicku na spaky, jednu s tromi cigaretami co mi hodila do siltky taka mlada dredata, este sa aj nadovazok usmiala, filtre, pouzivam tie 5.3 milimetrove
• mikinu co normalne mavam v toto rocne obdobie len ako podritnik alebo vankus cez den
• uz spominanu karimatku
• Bibliu
• knizku co zrovna citam, vola sa Chaos Math for dummies
• vrecusko so sluchadlami a usbklucom
• svajciarsky multifunkny nozik

Vela z tychto veci som nasiel alebo mi boli podarovane. Taktiez si do ruksaku vecer zbalim noviny, ktore v ten den vyradia z predaja. Pani z peenesky mi ich odklada, sport, neskutocne sa bavim na zapasoch s vysokym kurzom, dennik n, treba mat rozhlad, smecko a haenky. To su noviny ktorym az tak velmi nedoverujem ale ako som uz povedal, treba mat rozhlad a jednostrannym skumanim reality sa pripravujeme o celkovy obraz pravdy. Vsehovsudy, poviem to slovami Zacka de la Rochu alebo utvaru Mossad „know your enemy”. Ak by ste niekedy prehryzli svoju hrdost a navstivili ma, oznacili by ste moj problem okrem bezdomovectva aj slovom hoarding. Styri obrovske kopy, ktore si pestujem uz niekolko rokov, teda kopka dennik n bol predtym reprezentovana „nemienkotvornym” novym casom, od isteho momentu ma tie bulvarne zvasty uz naozaj nezaujimaju. Staci mi ten klebetnik, co cirkuluje v ustnej podobe v bare, kam zrovna mierim. Je to miesto, kde spolu piju inteligenti a hlupaci, zaryti maoisti a hladaci zenu, kasanovovia a medvedice s velkym kanonom si pripijaju s celozivotnymi panicmi, klamari nalievaju poctivym cisteho vina, dramnbejsovi ableton puristi si nechavaju okomentovat svoj novy vytvor masinkovymi fetisistami, co svoju tvorbu neskatulkuju, a k tomu vsetkemu tam sedavam aj ja. Vcelku slusna kolaz, ze? Jeden moj znamy mi raz povedal ze v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minuleho storocia, bol pre psychiatra najzaujimavejsi pacient surealny dadaista. Dear reader, welcome to the bar which carries the name ... Hochstapler