Venovane Skerimu, za to ze mi pomahal a pomaha, za to ze jeho mama je najlepsia anglictinarka, aku som kedy mal, za to ze chodi hravat fotbalek plus za to ze ma od patnastich prezyva obcas spakar.

Pierre Joseph Proudhon : La propriete privee, c’est le vol /a Jean-Jacques Rousseau povedal kvazi to iste plus velmi vela inych filozofov ako napriklad Tomas Morus a ini/
.
Citát od pravoslávneho svatca

St.John Chrysostom : the rich are in possession of the goods of the poor, even if they have acquired them honestly or inherited them legally.

/citaty nechavam v povodnom zneni - pozn.aut./

Social crack

Sedim si v tieni. Slnko na oblohe pripeka, je dvanast hodin sedem minut, zaciatok septembra. Lepsie ked sa dazdiva a sychrava jesen mierne opozdi. Ziaden neprijemny vietor, ani listok na strome, pod ktorym sa nachadzam, sa nepohne. Tento prehnany klud vie byt predzvestou niecoho velkeho. Po turecky si sedim na zemi, podo mnou na dve prerezana karimatka. Takto som ju uz nasiel v kosi. Na turka dobra. Keby som chcel vyvolat zdanie kultivovanosti a hrat na city segmentu obyvatelstva, ktore mudrost hlada vo vychodnej filozofii a nabozenstve, fingoval by som meditaciu. Takto fingujem iba usmev a prosbu o pomoc. Viem byt aj sebestacny, no hrabat sa cely den v smetiaku mi pride otravne. Niekedy otvorite poklop alebo odtlacite veko a z kosa sa vyvanie neskutocny smrad. Mat tak vlastny byt, chodim vysipat smeti kazdy den, nie ako vy, co si ich vylozite pred vchod a zasmradite spolocne priestory. Ved moj byt nesmrdi, poviete si...
Uz sa pri mne dlho nikto nezastavil a nepovedal mi, chod pracovat. Nechce sa mi. Ani podporu nepoberam, ani davky v hmotnej nudzi. Som bez stabilneho prijmu. Obcas sa niekto zlutuje a hodi mi do siltovky zopar centov. Turisti hodia aj euro. Odpoviem hvala, danke, gracias. Staci thank you alebo dakujem a rozumeju. Ale ja som mal na ucnovke talent na reci. Ako nikto. Vedel som po anglicky lepsie ako gymnazista. Matika a slohy nic moc, ale jazyky... tie keby som podchytil mohol som dnes byt uplne inde. Vadi? Nevadi...
Sedim si v tieni, teplomer na svetelnej tabuly ukazuje skoro 30 stupnov. Niektore cucoriedky, ako zvykol vravievat mrtvy komik, nas castuju pohladom bohov. Hole nohy, zakryte na vrsku iba minisuknou alebo sortkami, hmmm... keby som sa mal kde napochytro umyt, dal by som si. Pozeram na skupinku chlapcov, co sa prekrykuju citaciami a parafrazami z noveho albumu Mikyho Moru, Diktator, pred dvomi dnami mi to moj slaboduchy kamarat Vinco, o ktoreho sa stara mama a stat, pustil. Slusny kusok. Bavil som sa. Chlapci papaju richman, asi idu z Marianskej, ked v tom jeden vytiahne urban legend o niekolkych druhoch semena. Niektori sa smeju, ale v takom vysokom to zasialo semienko pochybnosti. Moze to byt pravda? pyta sa seba sameho. Bez dalsieho skumania pravdivosti spominaneho tvrdenia junk food zahadzuje a ja mam co jest. Spapkam asi polku sedliackeho s palivou pastou, zjem jablko, co mi dal okoloiduci, vyzobrem cigo a mozem ist s dobrym pocitom pospat trosicku.
Ked sa prebudim o hodinku a pol neskor, v siltovke mam o euro tridsatsest viac. Ludia sa zmiluju nad spiacou bytostou, sileny usmev vie vela ludi odradit. Alebo prehnana slusnost. Sedim si len tak v rifliach a tricku, mikina v ruksaku, ked sa pristavi starsia pani. Najprv som myslel ze ide po straznu vezu, ale nie, ona ide za mnou. Vyzera ako Slovenka.
-Dobry den, milostiva...
-Pochvalen pan Jezis Kristus
-Naveky amen, milostiva, naveky amen!
Teologicka karta, najcastejsie zaberajuca. Tento Magic, to mi zoslal sam Boh...
-Mladenec, a to vam nie je luto, zobrat od ludi ked je tolko roboty?
-Viete, paninko, ja som tento rok bol vyhodeny uz styri razy z brigady. Pre mna to je maximalne za 380, bez adresy trvaleho alebo prechodneho bydliska si moc toho nenavyberate...
-Juj, to mate pravdu.
Chvilku tam takto blekam, kym sa nezlutuje, neda mi banan a pat eur. Div jej tam ruky nevybozkavam, ona, ze je zla doba, ked sa rozkecam o krize, vezme spat, ze je vela roboty a ze aj jej synovec, sikovny chlapec, si uz pat mesiacov nevie nic najst. Trochu sa tam lutujeme navzajom, potom zmizne. Pozriem na hodiny, slnko zapadne za styri, tak si sadnem, teraz uz na slnko a cakam na almuznu. Ostatne som zobrak tak co budem. Doma sediet a pozerat serial s cubkou? Alebo sediet na pive s trubkou, platit vubkou a preberat co sa dnes udialo a neudialo? Dakujem nechcem, cca sedem eur vyzobranych dnes isti zabavu. Tesim sa ked zapadne oskar, tesim sa ako maly...