skus rozmyslat v intenciach co je to "fyzicky trest" - je to "fyzicke gesto" alebo "fyzicka bolest"? imho, fyzicke gesta pouzivat mozes (pre niekoho aj capnutie po zadku moze byt ponate ako fyzicke gesto), fyzicku bolest sposobit nesmies (ani sa nou vyhrazat).

(osobne: na syna, uz neviem za co, ked mal asi 4 roky som raz velmi musel nakricat, resp. aj trosku hrane a nahlas som vyjadril, ze sa velmi velmi hnevam, ze prekrocil nejaku hranicu, a vtedy on jasne pochopil, ze jeho konanie ma dostalo niekam co uz nie je ok a ze to nechce. a on potom sklapol a vravel, ze dobre dobre, ale ja som si mlel svoje, aj mu to prislo luto. potom chodil, ze ci sa stale hnevam, a ja som mu hovoril, ze ano, som nahnevany, lebo spravil to a to a ze to nebolo ok. vysvetloval som mu co sa stalo a co viedlo k tej situacii, ze ma "vychilil" do stavu hnevu a ako k tomu doslo. neviem ci sa ma "bal", co to v jeho ponimani znamena a pytal sa kolko sa budem hnevat, a ja som ho dalej natahoval, ze neviem, ze mozno hodinu, ze mozno den, ze sa moze ist pekne dalej hrat. samozrejme, po par minutach jeho "lutovania" a slziciek smutku (nie strachu) som mu vysvetlil, ze ja sa na neho nechcem hnevat a ze je to fajn, ze skusa robit co sa smie a co sa nesmie, a uzavreli sme taku dohodu. ze, aby som sa na neho uz nemusel tak velmi hnevat, ja mu v buducnosti stale ukazem na prstoch (ukazovak a palec), ked uz bude velmi blizko k hranici za ktoru sa uz budem naozaj hnevat.. ..a tak teraz, ked mozem rozpravat kolko chcem a nejak ako hrach na stenu, ked uz fakt potrebujem aby prestal skusat kolko a co si moze dovolit, niekedy, velmi obcas (mozno 5-6 krat som to spravil) mu vaznym hlasom poviem a ukazem "fyzicke gesto" (kedze slova uz nezaberaju) - "matino, teraz ale uz naozaj dost, si takto blizko k tomu aby som sa velmi hneval." a on si potom nejak necha vysvetlit, uvedomi sa a sprava sa rozumne.