Po poslednej skusenosti, v Portugalsku, mi cestovanie celkom zachutilo a kedze mam este dost volneho casu, rozhodol som sa, ze predsalen este niekam vybehnem. Nemal som ziadnu konkretnu predstavu o mojej dalsej destinacii. Moj povodny tajny plan, ist do Brazilie, som si zrusil sam aj napriek tomu, ze som mal zarezervovanu velmi vyhodnu letenku za 500e. Mal som pocit, ze by to uz bolo (nateraz) prilis, tak som si povedal, ze radsej vycestujem niekam navokol v ramci Europy. Velmi ma bavilo si aj browsovat letenky a tak som sa rozhodol, ze si vyskusam aj nejaky miestny "lowcost", kedze Ryanair lieta aj priamo z Bratislavy. Po viacerych zvazenych moznostiach vysla volba na Rim. Relativne dobry termin (21.9 - 26.9), kedze bolo este ako tak teplo (okolo 23°C) s tym, ze co sa tyka pamiatok tak som ocakaval aj mensie pocty turistov. Rovnako bola dobra aj cena - 57e co mi uz teraz pride celkom dost ale stale je to akceptovatelne. Celkovo som bol prijemne prekvapeny Ryanairom. Akoze ma to taky pejorativny privlastok, ze su to lowcostove aerolinie ale ja som bol celkom spokojny s pristupom, sluzbami a hlavne cenou. Na podobnych vzdialenostiach sa daju kupit spiatocne letenky aj za 15e, len treba viac browsit a mat aj stastie na zlavy.

Odlietal som rano o 9:25. Na letisku som uz bol od siedmej ale nebolo to vobec nutne. Online check-in som mal uz za sebou a mal pripraveny aj boarding pass v telefone. Co sa tyka batoziny, tak je povolena jedna vacsia prirucna (55x40x20) a jedna mensia (35x20x20). Prirucnu som predtym nemal, tak som si kupil za 15e v Sportsdirecte, ktora mala sice este priestor do limitu ale nechcel som za to vela platit (bezne stoja prirucne batoziny okolo 50e). Co sa tyka druhej batoziny tak som si zobral batoh, ktory sice nemal povolene rozmery ale naplnil som ho tak max na polovicu, aby som ho vedel stlacit do pozadovanych rozmerov, ak by to nahodou bolo nutne. Cize presiel som bezpecnostnou kontrolou a musel vyhodit sprchac a deo sprej, kedze objemovo mali viac ako povolenych 100ml, a usadil sa pri brane. Vybavovat ludi zacali asi 40 minut pred odletom. Babenka len skontrolovala moju identitu a oskenovala ciarovy kod z boarding passu, ziadne meranie alebo vazenie batozin sa nedialo. Niektori mali, podla mojej mienky, aj nadrozmerny naklad. Ale v tomto pripade bolo dolezitejsie odletiet na cas. V podstate sme nemeskali, let bol prijemny a trval asi hodinu a dvadsat minut. Samozrejme ziadne obcerstvenie v cene nebolo ale na taky kratky let ziadne obcerstvenie ani nebolo treba.



Po prilete ma cakalo prijemne slnecne pocasie a 26 stupnov. Uprimne musim povedat, ze pred odletom moj entuziazmus nebol uplne na vysokej urovni ale prvym dnom sa to zacalo upravovat do tych spravnych pocitov. Co sa tyka ubytovania, tak som prvy krat vyskusal sluzbu Airbnb. Normalne byvania tam stali asi tolko co najlacnejsie hotely s mizernymi hodnoteniami. Tak som si nasiel svoju sexi hostitelku a aplikoval ziadost o ubytovanie aj napriek tomu, ze mala zverejnene len 2 fotky obydlia. Fotka parku pri pohlade z kuchyne a fotka mojej izby s velkou postelou. Byt bol sucastou sukromneho domoveho komplexu s dvomi mrezovymi branami. Uprostred bol spominany park s fontanou, kde si rezidenti citali knihy alebo travili cas s detmi. Byt bol velky, priestranny, s vysokym stropom. Za vstupnymi dverami bola obyvacia miestnost s kuchynskym kutom. Potom dve izby vlavo, a dve vpravo pricom jedna z nich bola kupelna. Moja domaca tam nebyvala, kedze sa prestahovala k frajerovi. Byval tam taky chlapik reziser, taka pritulna baba co robila tusim v oblasti reklamy a nejaka dievka, ktora bola prec na dlhsie a v jej izbe som byval. Spolubyvajuci boli v pohode, vela krat o dvanastej na obed boli este doma a chystali sa do prace. Nemal som s nimi ziadne problemy, boli to mili 30nici.



Na byt som dosiel asi okolo jednej. Cakala ma moja super hostitelka, ktora ma srdecne privitala a siel som s nou zhodou okolnosti aj do obchodu, kedze sme si obaja potrebovali nakupit. Strasne bola zlata, skoda, ze som sa s nou, a vlastne ani s nikym, neodfotil. Vratil som sa nieco po druhej a moj povodny plan, ist na plaz, sa mi nepodarilo zrealizovat, kedze uz bolo dost neskoro trepat sa 40km k pobreziu. Rozhodol som, sa ze sa pojdem prejst rovno ku Koloseu. Siel som ta teda pesi, aj ked sa tam da dostat metrom co som si ale uvedomil az neskor, a dobre som spravil. Prisiel som ako keby zo zadnej strany, kde neboli haldy turistov a dost som bol z toho uneseny. Predsalen, ked clovek vidi tieto tisicrocne monumenty prvy krat nazivo, tak to spravi celkom slusny dojem. Cim viac som sa priblizoval, tym sa koncentracia turistov zvacsovala. Bolo tam celkom dost ludi a zaujimalo by ma, ze ako to tam vyzera uprostred sezony. Opodial stala nejaka narodna garda so samopalom, ktora to tam strazila. Ako som cakal v rade na listok, tak sa priplichtil nejaky chalpik a hned mi povedal, ze sa pozname a ze mi zaplati vstupne. Pred uzavretim arealu ostavalo nieco vyse hodiny, tak asi nechcel riskovat 5 minutovu radu na listok a miesto toho sa predbehol ku mne a zaplatil mi 12e vstupne. Prechadzal som sa ta sam bez sprievodcu a zvnutra sa mi to zdalo celkom male ale zato utulne. Muselo to byt super, ked bolo vypredane a davy saleli. A este k tomu 100 dnove slavnosti pri otvarani... to museli byt riadne hody. Po obhliadke Flaviovho amfiteatra som sa presunul na Forum Romanum. Je to vlastne najvyznamnejsie dobove centrum Rima, kde boli rozne chramy a ine vyznamne budovy alebo monumenty. V podstate som sa tam len prechadzal a cital si historicke informacie o niektorych budovach. Zial v Rime je tolko pamiatok, ze by clovek potreboval tyzdne, aby to vsetko preskumal, tak som sa viac kochal architekturou a okolim, ako skumal veci do historickych hlbok. Po opusteni antickeho arealu som sa este prechadzal po okoli a uzival si krasne pocasie. Po ceste domov som si kupil svoju prvu taliansku pizzu a bola genialna.



Druhy den som chcel ist konecne na plaz a po ceste sa zastavit v antickom pristave Ostia Antica, ktory lezi pri rieke Tiber tesne pred ustim do mora. Vyuzil som integrovanu dopravu a siel cez dve linky metra az do stanice Piramide (nazvanej podla Cestovej pyramidy, ktora sa nachadza opodial). Tam som prestupil na regionalny vlak, ktory siel az k pobreziu. Cela tato jedna jazda, od mojej stanice metra po vystupenie v Ostii (alebo na pobrezi), ma stala len 1,5e. Vystupil som teda este pred plazou v spominanom pristave a siel preskumat okolie. Boli to vlastne mestke ruiny, ktore bole velmi rozlahle a opat vsetko studovat bolo velmi casovo narocne. Okrem fora a divadla neboli skoro ziadne budovy zachovane, takze pre bezneho cloveka je to skor volitelna pamiatka. Potom som siel opat tym vlakom az k moru do mesta Lido-Ostia. Mal som uplne vybity mobil tak som chvilu bludil, lebo radiacie dievky nevedeli dobre po anglicky ale napokon som sa dostal na miesto cinu. Inak velmi velka cast pobrezia bola sucastou nejakych hotelov, takze to chvilu trvalo kym som nasiel verejnu cast. Ale stalo to zato. More bolo velmi teple a malo asi 26 stupnov. Vzduch mal asi tak 23 stupnov ale svietilo slnko a nefukalo velmi, takze pocitovo mohlo byt kludne aj 27. Na plazi som sa slnil a cital Mnackovu knihu "Ako chuti moc". Bolo mi tam uzasne a nic mi ku stastiu nechybalo.



Treti den som sa necitil rano najlepsie. Zacal som sa precistovat a mal som chytene hrdlo ale program som mal nabity, takze nebolo o com. Ako prve som si pozrel Carcallove kupele. Nemal som ziadnu predstavu ako by mohli vyzerat, vedel som len ze kadial a kam ist. Budem sa opakovat ale nieco tak momumentalne uzasne som necakal. Boli to zial ruiny ale aj tak uz samotna vyska pozostatkov vzbudzovala obdiv a megalomanske pocity. Cast priestoru bola prerobena na park, zvysok boli samotne ruiny s infochodnickom. Toto miesto zanechalo na mna velky dojem, urcite odporucam navstivit. Dalsou zastavkou bol Circus Maximus. V skutocnosti to bola len plan, ktora kedysi sluzila na kulturno-spolocenske ucely a zhromazdovanie obcanov. Siel som dalej popri rieke Tiber smerom do historickeho centra. Po ceste som si kupil tricko na pamiatku a dorazil som na miesto Torre Argentina. Toto miesto bolo archeologicke nalezisko spojene s macacim utulkom. Cize po antickych ruinach sa vsade povalovali, celkom dobre vypasene, macky. Samozrejme boli zlate a vsetko ale radsej som ich nechytal, lebo som mal chut na pizzu. Po obcestveni som presiel na namestie Campo di Fiori a bol som dost sokovany, lebo na zemi bol samy bordel, spina a zvysky jedal. Neviem co sa tam dialo ale uz to spratavali, nie moc sviznym tempom. Presiel som teda opodial k znamemu namestiu Piazza Navona s tromi uzasnymi fontanami. Bolo tam velmi vela ludi, az tak velmi, ze som zapocul aj slovenske hlasy. Chvilu som tam pobudol divajuc sa na miestny monolit, ktory mi niecim pripominal staroveky egypt. Napokon som siel dalej, kedze sa uz zacalo zmrakat a vedel som, ze zacne prsat. Presiel som okolo komunisitckej demonstracie, kde nejaky stary pan krical do megafonu. Bolo tam asi 20 ludi, skoro vsetci v dochodkovom veku. Mojou poslednou planovanou zastavkou bol Pantheon. Opat som mal stastie, ze som prisiel z tej spravnej (prednej) strany. Pantheon som nikdy predtym na obrazku nevidel a o to viac som bol aj z toho dost v pici. Je to tusim najzachovalejsia stavba v Rime z antickych cias. Samozrejme milion ludi navokol. Skoda, ze to prerobili na katolicky kostol ale zas tento osud postihol snad skoro vsetky staroveke chramy v Rime. Uz zacalo prsat aj do chramu, kedze uprostred rotundovitej strechy bola diera a pobral som sa teda domov. Ked som vystupil z metra, tak uz poriadne lialo ale odtial som to mal domov len par minut pesi, takze som ani velmi nezmokol. Zvysok vecera som sa kuriroval v posteli s kuskom pizze.



Cakal ma posledny turisticky den, kedze posledny necestovny den som mal rezervovany pre plazove (ne)aktivity. Siel som si do Vatikanu pozriet zname namestie Sv. Petra. Dnu do baziliky som nemal v plane ist aj ked ma k tomu nabadal spolubyvajuci a aj zastupy agentov, ktori medzi stanicou metra a namestim otravovali ludi s predajom listkov. Necitil som sa sa vobec dobre, bolelo ma hrdlo, nevyspaty som bol, studeny pot ma oblieval a este aj pofukoval studeny vietor. Namestie bolo velmi velke, vacsie ako v televizii. Rada na listky do vnutra bola velmi dlha a musel som ju preskocit, aby som sa dostal doprostred namestia. Pacilo sa mi to tam a chvilu som tam pobudol. Potom som si dal, nie moc vydarenu, prechadzku po okoli Vatikanu (rozumej kracanie do kopca za mestkymi hradbami). Vratit sa spat nemalo velmi zmysel, tak som si dal ocistnu turu smerom k metru, ktorym som sa odviezol na hlavnu stanicu Termini. Chcel som si pozriet este jeden nenapadny kostolik Santa Maria degli Angeli. Nachadza v nom totizto zname Berniniho socharske dielo - Extaza Svatej Terezie. Ide o zhmotnenie vyjavu anjela so sipom smerujucim do srdca Sv. Terezie, vyjadrujuc nekonecnu boziu lasku, ktorej precitenie zhmotnuje prave vyjav Sv. Terezie. Inymi slovami je to proste pekna socha ale kebyze neviem o co ide, zrejme by sa mi pacila rovnako ako ostatne sochy v tom kostole. Na zaver som si pozrel este narodne muzeum. Vacsinou tam boli len sochy, sem tam nejake mince a mumia 8 rocneho dievcata. Najviac sa mi pacila socha meduzy.

Po navrate domov som si trochu oddychol a dal sa do poriadku. Sli sme totizto na koncert. Domaca ma nan pozvala, lebo jej frajer tam hral v prvej kapele. Ten podnik sa volal Dead Poets' Society a bol situovany v byvalom zeleznicnom depe. Za vstupom bolo akesi nadvorie, kde sa ludia socializovali a popijali drinky. Opodial bol bar a tusim aj taky maly stanok s inym obcerstvenim. Po dalsom vstupe uz boli len haly. Jedna vacsia, kde bolo podium a dalsie mensie, kde boli rozne malby a umelecke instalacie. Pocitovo to bolo velmi podobne ako stara Fuga, len vacsie a vychytanejsie. Trosku som bol nervozny, lebo domaca a jej sestra ma skoro vsetkym priatelom predstavovali a nie som velmi zvyknuty byt v takom centre pozornosti. Ale vsetci boli mili a priatelski. Pytali sa, ze preco som prisiel do Rima a ja ze lebo boli lacne letenky, tak sa na tom smiali. Inak baby boli opat velmi pritulne a zhovorcive. Celkovo mi tam bolo velmi dobre. Myslim si, ze nehulenie pocas celej dovolenky mi velmi pomohlo a vobec som na koncertne nemal nejake spolocenske uzkosti. Vsetkych ludi som v pohode zvladal a darilo sa mi udrziavat a rozvijat konverzacie. Zial niektori taliani nevedeli dobre po anglicky, tak len toto nas trochu limitovalo. Ja som si dal inak pivo na to pokazene hrdlo a neskor som okostoval aj cervene, lebo furt predo mnou stali nejake ceckate zenske s vineckom v jednej ruke a cigaretkou v druhej. Tak som dostal aj ja chut potom. Prva kapela bol nejaky indie/folk rock? Nebolo to nejak velmi zazivne a casto som mal pocit, ze to znie trochu ako kabaret. Dievka velmi pekne spievala, ostatni musia este vela cvicit. Druhu kapelu si nepamatam. Tretia hrala len stare rock and rollove cover verzie. Proste to co sa pusta na Voodoo beats, len nazivo. Hrali velmi dobre a pripite babenky tancovali o dusu. Velmi sa mi pacil aj fakt, ze pocet zien prevysoval pocet muzov. Asi tak 2/3 alebo trochu menej trvorilo prave zenske osadenstvo. Na konci akcie uz boli vsetci pripiti ale aj napriek tomu tam skoro vsetci sli domov autami alebo skutrami. Nikto sa nad tym nepozastavoval a zrejme je to tam bezne. Neboli sme nejak extremne dlho, od desiatej do druhej. Velmi prijemna akcia a som rad, ze som na nu siel, lebo som mal chut sa na to vyjebat, kedze som nebol velmi zdravy.

V podstate vsetko, co ma zaujimalo, som mal uz pozrete tak som piatok stravil na plazi. Nebolo az tak teplo a slnecno ale chcel som to aj tak vyuzit, kedze neviem kedy sa zas dostanem k moru. Ked som mal aj pocit, ze mi je trochu zima, siel som sa zohriat do stale tepleho mora.



V sobotu som odlietal az o siedmej vecer, takze som mal este dost casu sa neponahlat. Pocasie sa vyrazne zlepsilo a bolo teplo a slnecno. Pobalil som sa, upratal po sebe, rozlucil sa s typkom, ktory jediny bol na byte a siel este do jednej restauracie, ktoru mi dievka odporucila. Mal som totizto chut na nieco typicke talianske, respektive rimske. Podnik vyzeral uz trosku na urovni a trochu som zacal haluzit, ze ci nebudem platit prilis vela. Napokon tam boli celkom v pohode ceny. Ako predjedlo som si dal bruschettu s mnozstvom veci, ktore som nevedel identifikovat. Spoznal som len hrozienka a cierne olivy. Nebolo to zle ale nebolo to nejak chutovo velmi vyrazne aj ked mozno to bol ucel, kedze to bolo predjedlo. Neviem, nevyznam sa v tejto serioznej gastronomii. Napokon, po mojej objednavke, zmizla polovica poharov a dalsich priborov co neviem na co presne boli. Ako hlavne jedlo som si dal Pasta Carbonara. Cize spagety s kuskami nejakych spekov, s vajcovo syrovou omackou, ktora este bola celkom korenista. Uz po prvom suste mi bolo jasne, ze toto dat do seba bude celkom zaberak. Bolo to extremne syte ale za to velmi chutne. Celkovo mi prisiel ucet na 23 euro co bolo v pohode. Nechal som im 28, nech maju radost. Ja som bol spokojny. Potom ma uz cakala len cesta na letisko. Klasicky metrom na hlavnu stanicu Termini a odtial shuttle busom na letisko Ciampino za 6e. Lietadlo necakane meskalo. V podstate sme cakali, kym prileti z Bratislavy. V priebehu pol hodiny, po prilete, sme konecne leteli domov. Meskali sme asi 15 minut ale to cakanie, kym otvoria gate bolo nekonecne. Pricestoval som v poriadku.

Na zaver len napisem, ze taku super dovolenku som vobec necakal. V podstate som sa tam siel len pozriet a nemal nejake velke plany. Oproti Portugalsku som mal aj trochu iny zivotny rezim a uz to nebolo len o dovlenkovani (relaxovani) ale viac o spoznavani a hlavne skusani novych veci. Rim je skvele miesto a tak velmi sa mi tam pacilo, ze by som si tam vedel predstavit aj zit. Super pocasie, krasne zeny, skvele jedlo... urcite by som sa tam chcel este niekedy vratit. Rim mozem vsetkym len a len odporucit.