O finale PVP proti Barcelone viem len z pocutia. Neviem aky rok to bol a ci som bol vobec na svete. Sedime si s Danom, pusta mi videa z youtube-u, kecame o zapase co sme nevideli. Snazime sa preniest na plne Tehelne pole, z ktoreho je nateraz nic. Nedari sa. Zbehneme do dutch pubu na jedno a nechame minulost minulostou.
-Co ak si maly a Kika nesadnu? Spusti na mna kompadre ked prinesiem dve pivecka.
-Neviem, co by bolo?
-Ja len ze maly nema cudzich rad...
-Maly nema rad teba ked si napity a ked vypravas sprosto. To su dve odlisne veci.
-No nemudruj zas...
Ale ma pravdu. Ta rezon ako ma naucila Kika.
-Hmmm, zaujimavy pohlad na vec. Ved zistime o tyzden.
Tyzden ubehol ako voda. Ja sa nechavam okrikovat v kuchyni, vecer ma raz dosiel pozriet Boris s Eugenom, doniesli flasku marakujovice ci co to bolo, nebolo to zle. Trosku prisladke ale dalo sa. V piatok ma Kika sluzbu, cely vikend ma poobednu, tak sme dohodnuti s drbnutou picou ze po maleho pridem v sobotu o desiatej, o jedenastej sa pripoji moja mila a sadnu si. Krpcek sa pyta, kde robi, ako sme sa spoznali, krpata zas ze kam chodi do skoly a ci uz ma frajerku. Ja som vacsinu casu ticho, som rad, ze prvy dojem Matko urobil dobry. Jeho lubi kazdy. Aj tomu hnusnemu hajzlovi, aj tej drbnutej pici sa musi jedno nechat. Nevychovavaju ho zlym sposobom. Maly sa spyta
-Kika a kedy sa s tatinom budete zosobasit?
Opravim ho, Kika sa len usmieva a pozera sa inam. Povedala mi ze ked mala 21 tak bola chvilu zasnubena, ale ze si to rozmysleli. Lepsie ako po desiatich rokoch manzelstva a dvoch detoch. Ked sa na nu pozriete, vsimnete si peknu tvar, fajn telo ale az neskor si vsimnete dusu a osobnost. Ja by som nemenil za nic. Som spokojny. Do tej miery ako viem byt spokojny. Samozrejme ze ma vela neduhov, ale neviem preco by som ich mal zdoraznovat. Fakt neviem. Ideme do cukrarne, Matko spic, doboska a kakao, Kika spic a kavu, ja veternik a kolu. Pri vedlajsom stole sedi zidovska rodina. Muz ma na hlavach klobuky a narozdiel od nas maju den pokoja dnes. Ich dcerka sa chce hrat s mojim pokladom ale Matko je nejaky nepristupny.
-Prepacte, poviem smerom k rodicom.
-To nic. To je v poriadku...
Citim sa trapne. Ale iba na chvilu. Ked odchadzaju, Kika im povie salom, oni sa len usmeju a odvetia nam nieco co nerozumiem. Krpata sa usmeje tiez. Ako by na to boli zvyknuti, ze nie vsetci z majoritnej casti obyvatelstva pre nich maju otvorenu naruc. Asi nepochopim nikdy. Len sa odzravim a usmejem. Chcem maleho zjebat, ale necham to tak. Je mi dobre. Aj mojim dvom milacikom je dobre. A v-v-vo tom-m-m to je.... :D Drzte sa!