"Strach je vrahom mysle" hovoria si hrdinovia Herbertovej Duny v povestnom litaniu, ked sa strachu snazia ubranit. Na kazdeho cloveka doliehaju obavy - ak aj nie o holy zivot, tak aspon o spravnost rozhodnuti, o dobro deti ci neocakavane nasledky. Strach je sice sam o sebe pudom, co tlaci na rozum, no aj vdaka nemu sa osobnost rozvija ako tvor zodpovedny, nadobuda schopnost vypocitat rozumny risk. V znamej rozpravke chlapec vysvetluje carodejnici podstatu lasky ako strach o druheho. Obeta biblickeho Abrahama je sice casto vykladana ako skuska viery, anjel to vsak vyjadri inak: zistil, ze sa "boji Boha" (Gen 22:12). Bazen voci Bohu je tu opakom pychy, samolubosti, je cestou k mudrosti.

Strach teda nemusi byt hned nejaky "nizsi pud", ktory by sposoboval len nerozumne konanie. Strach nie je to iste co zbabelost: vsetky zivocichy strach citia, no len clovek ho moze vyhodnotit ako motivaciu a riadit sa nim. Bez strachu tiez niet odvahy; uz Aristoteles odlisoval rozumnu chrabrost od neuvazeneho konania, ake badat u dobovych barbarskych bojovnikoch, a tiez u dnesnych samovrazednych atentatnikoch.

Na druhej strane - coho je dobre sa bat? Co je hodne toho, aby sme vzali do uvahy? Ktore premenne je rozumne zaclenit do vzorca, ked ratame ten "rozumny risk"?

Pre ludske spolocenstvo je nepochybne velkou silou zdielanie skusenosti, moznost komunikovat, vychovavat ci ucit sa navzajom. Na rozdiel od zvierat clovek moze spoznavat hrozby vo svojom okoli skor, nez sa s nimi stretne. Vieme, ze trebars vranie oko je jedovate lebo ho vieme zobrazit, popisat na abstraktnej urovni, a potom tento poznatok aplikovat, ked hladame cucoriedky. V tomto pripade vranie oko nie je predmetom strachu, netreba mat uctu ci bazen voci vraniemu oku: snaha predist otrave, ci uz seba alebo svojich deti, je vsak opodstatnena. Predmetom strachu je tu skor predstava, ze by sme narazili na nejaku nepoznanu bobulu, podobnu nejakej jedlej, no ukryvajucej zle sily.

Strach z nepoznaneho - co ine robi z ludi ako Leif Erikson ci James Cook symbolmi odvahy? Ich mena sa nezapamatali len vdaka tomu, ze tento strach prekonali, ale aj vdaka proste-krutemu faktu, ze prezili dost dlho na to, aby sa o nich svet dozvedel. Mnozstvo badatelov, no aj novych podnikatelov pri odhalovani sveta padne, a na ich kostiach rastu giganti. Clovek sa vtedy moze rozumne pytat, ci to vobec treba? Ci treba otacat pohlad do zamoria, na nove kontinenty, hviezdy ci trhy, ked uz toho vieme tak vela? Ci radsej necibrit len funkcie poznanych prostriedkov, nemrhat dusevne sily na blaznivy "pokrok", a radsej ich zamerat na triezve, postupne inovacie?

Strach moze byt rozumnym hospodarskym faktorom; vdaka tomu sa vsak moze stat aj zbranou. Ine id-cka lepsie vysvetlia, o com je odstrasujuci vyznam jadrovych arzenalov. O com je ten strach, ktorym Allah udrie do srdc svojich nepriatelov, ked jeho verni budu udrziavat jazdu v bojaschopnom stave (Q 8:60)!

Ako zbran je vsak ovela ucinnejsi ani nie tak na odstrasenie vonkajsich, ale skor vnutornych nepriatelov. Toto svojho casu skvele opisal Montesquieu v 18.storoci, ked strach objavil v "duchu" zakonov tyranii. Dobry monarcha si vazi cest; tyranovi staci, aby sa ho bali. My vsetci mame obavy, tak radsej sa sklonme pod tym Najvacsim Samcom, a On nam zabezpeci istoty! A Jemu uz Machiavelli poradi, ako ukocirovat frakcie a zaujmy v narode, aby jeden mal strach pred druhym. Niekedy mu je Stastena naklonena natolko, ze mu posle takuto "frakciu" zvonka, ktorou potom moze svojich ludi strasit ako nepoznanym, ako niecim silnym, hroznym - politici, ktori maju sklonom k tomuto stylu vlady, sa v reakciach na posledne pohyby na hraniciach jasne vyprofilovali.

Vysledkom, v slovach basnika, je vsak vzdy aby "syn otce nenavidel, bratr bratru skodil". Ci v jednom meste zije spolu Syrcan s Madarom alebo jednovajecne dvojcata je tyranovi jedno - potrebuje len to, aby spolu nesli proti nemu. Vztah strachu je totiz obojstranny: tyran sa boji rovnako zvrhnutia, a velkost jeho armady (resp. pocet prehliadok, expedicii, utokov na slabsich susedov a inych "brechani") rastie neraz umerne s tymto strachom. Jeho nepriatelom je kazdy obyvatel; kazdy obcan je prenho legitimny ciel. A kazdym "killom" rastie jeho pycha...