Túto nedeľu nás povodil potulný sadár Ľudo Vašš osadami Španie a Grúň, a ukázal nám tento kraj z pohľadu ovocinára. Ochutnal som toľko odrôd jabĺk ako za celý život nie. Malináč jesenný, Gdanský hranáč a "datľové" zo 120-ročnej jablone mi chutili najviac. A ešte Červená homolka, ktorá bola tak sladká až bola horká.



Okrem jabloní sme prechádzali tiež okolo 100 až 200-ročných hrušiek a oskoruší. Bolo by ich isto aj viacej, keby mnohé z nich nevykorenili "stalinove buldozéry" počas kolektivizácie. Istá urban (village) legend hovorí, že hospodári v snahe zachrániť oskorušu, vyťali v zimných mesiacoch dub a ten priviezli na družstvo. Vraj v zime je dub od oskoruše na nerozoznanie...



Stromy, ktoré vytrvali, ošetruje Ľudo s kamarátmi. Aj počas našej prechádzky si vybavil ošetrenie jednej starej hrušky. Jej majitelia nevedeli pochopiť Ľudov úmysel, keďže im povedal, že to robí zadarmo...



A v osade Grúň sme stretli miestneho gazdu, ktorý nám porozprával o bývalej miestnej sušiarni. Okrem svojej hlavnej funkciu vraj plnila tiež funkciu spoločenskú. Mladí sa chodili do nej milovať a dedkovia v nej bafkali tabak. Jednu z takýchto sušiarní práve obnovili v neďalekej Zabudišovej.


Najlepší deň! :)