Boli ma hlava, hadky su vycerpavajuce, a mlcanie este viac.
Je rano..poludnie.
Nechcela som vstavat kedy on, aj napriek primeriu co sme uzavreli v noci.
Som vyklepana (opila som sa z vina), a nemam silu niecomu verit, nieco projektovat, do niecoho investovat.
Mala by som urychlene vypadnut von, vycistit si hlavu, mala, ale kto kraca v mojej kozi, mozem mu/jej verit?

Vo sne som mala obute svoje stare boty steel, lupal sa z nich cierny polis, trhala som cary tej folie, a pod tym bol biely plast. Falosne boty.
Neviem co to znamena.
Neviem nic.
Zborili sme chram, musime stavat znova. Dnes mozem maximalne tak plakat pri jednej nedolezitej stene, zbytku vonkajsich hradieb. A zbozstit si ju.
Zatial co na povodnom mieste su uz chramy najazdnikov.
Mozno este nie, pomylila som si obdobie.
Postavime to znova. Zatial som v soku.

Do mesta sa mi ist nechce, mesto je letne, plne energie, extrovertne, zaliate slnkom co ma akurat tak rozlozi a spali.
Do vecera je daleko.