- /plní/
- zdedené slovo: PIE *pl̥h₁-nos "naplnený, naliaty"; Hirt.z.,PBS-son.,nom.konc. -> balt.,PSl *piˀln-u; uml.skr.,taut.liq.,urč.konc. -> CSl *pĺ̥nъ-jь (AP a); kontr. -> plný

- OCS пльнъ, BG пълен, PL pełny, RU полный, SC pȕn, SL połn, UA повний
- LI pìlnas, LOT pilns, OPr pilnan "plný"; sans. pūrna- (पूर्ण), Avest. pərəna-, OIrl lan "plný", (PGer *fulla- ->) EN full, DE voll, ONor fullr, GOT fulls "plný"; (abl.ē-st. *pēlh₁ ->) LI pilti "liať", sans. prāna-, CGr plērēs (πλήρης), LAT plēnus "plný" (-> SK plénum dosl. "naplnené", teda "porada so všetkými účastníkmi), complētus "naplnený" (-> SK kompletný)
- plný, plniť, naplnenie, spln, náplň, vyplniť, naplnenie; (abl.ē-st. *pēlh₁ ->) opláchnuť; kogn. pleva (viď tu)

- za kognát sa niekedy považuje aj pluk (<- PSl *pulku), kde by -k mohlo byť spodstatnením (ako napr. pri slovách zvuk od zvoniť; to by sedelo aj pri menách ako Svätopluk, teda *svęto-plъкъ "plný požehnania" či Ярополк, teda *jaro-plъкъ "plný zúrivosti"); častejšie sa však predpokladá skorá výpožička z germ. jazyka (PGer *ful-kaz "ľud, vojsko", dosl. "náplň", EN folk, DE Volk; Gołąb spomína napr. Fredegarovo be-fulc, vlastne "príslušník pluku, vojska", ako v BG опълченец, no tých výkladov je viac), čo sa odráža tak na tvrdom jeri /ъ/ (OCS пльнъ je s /ь/), ako aj na strate akutu, keďže napr. SC puk má klesavý tón
- kognátom by mohlo byť tiež LAT populus "ľud", pôvodne "armáda" (-> SAE/SK populárny, populácia, populista), významový posun je tu podobný ako pri PSl *pulku resp. PGer *fulkaz

- s koreňom súvisí aj CGr polys (πολύς) "mnohý", ktorý máme v rôznych SAE/SK zloženinách (poly-, napr. polyteizmus, podľa CGr πολύθεια, OCS многобожьство)

keywords: plný, príd.meno; pluk, kompletný, populárny, poly-
zdroje: Derksen, Harper, LIV (469), Rejzek, de Vaan, Vasmer