posledné noci kedy som mal ld sa mi osvedčila taktika predstierať že mi to je úplne fuk že som v sne a uplne flegmaticky len pozorujem čo sa všetko okolo mňa deje, s tým že mám záchytný bod ku ktorému sa vraciam napr. ruky (castaneda rulzz.) keď sa mi obraz začína rozplívať, no a po chvili ked sa mi to ustáli vacsinou vzlietnem, alebo nieco ine, ale menim dej az po tej chvili kedy sa ustalim v tom rozpoložení že spím ale it's no big deal,) pretože to bolo práve to čo ma často zobudilo, že som bol veľmi nadčený zo samotného uvedomenia.