11.06.2015-14:48:09 :: Something smarter than us is going to emerge


node:	11.06.2015-14:48:09
template:	4
parent:	VEGETARIANSTVO
owner:	ode
viewed by:
created:	11.06.2015 - 14:48:09

cwbe coordinatez:
101
7763757
63577
64106
7935697

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

nemáte niekto predplatené články na SME? že čo píše v tom druhom linku o raw diete?

o tom paleo celkom potvrdil čo som si aj myslel
http://tech.sme.sk/c/7853477/paleo-a-raw-nezmysly-aj-fakty-co-je-pravda-na-popularnych-nutricnych-mytoch.html

000001010776375700063577000641060793569707937536

TEXT: Matúš Ritomský,

Nesmiete použiť sporák ani rúru. Musíte to zo zeme vyberať vlastnými rukami, láskať sa s tým, nanajvýš tak umyť a očistiť – ale ani náhodou variť. Prípadne sa všetci vráťme do paleolitickej jaskyne a živme sa ako vznešení divosi. Čo na tom, že len málokedy sa naši prapredkovia dožívali tridsiatky.
Nejako takto vám budú o zdravom živote a životospráve rozprávať niektoré z populárnych moderných diét. Sú fenoménom, ktorý sa nápadné ponáša na módne vlny v obliekaní. Výsledkom sú rôzne zaručené návody na zostavenie ideálneho jedálnička, ktorý prinesie zdravie a nevyčerpateľnú energiu. Objavujú sa rovnako pravidelne ako trendy aktuálneho leta.
Makrobiotika, delená strava, stravovanie podľa krvných skupín, vegetariánstvo, vegánstvo, raw, paleodiéta - ponuka je pestrá a prísľuby výživových guru znejú lákavo. Menej presvedčivo však vyznievajú vedecké dôkazy, na ktoré sa akože odvolávajú.
Takže čo hovorí vedecké poznanie na niektoré z najpopulárnejších stravovacích systémov – paleodiétu a raw food?
Praveká paleodiéta
Moderné potraviny sú podľa paleofanúšikov zdrojom zdravotných problémov.
Paleodiéta alebo strava moderného pračloveka sa zakladá na predstave o akomsi ideálnom jedálnom lístku, na ktorý je najlepšie prispôsobené ľudské telo.
Jej vyznávači argumentujú, že ľudský druh si po väčšinu svojej histórie zaobstarával potravu zberom a lovom. Poľnohospodárstvo má byť z hľadiska ľudskej histórie iba pomerne nedávny vynález, ktorý sa objavil približne pred desaťtisíc rokmi - preto sme sa údajne evolučne nedokázali prispôsobiť strave založenej na pestovaní a spracovávaní obilnín a ďalších poľnohospodárskych plodín.
Moderné potraviny sú podľa paleofanúšikov zdrojom zdravotných problémov. Návratom k strave zberačov a lovcov si podľa tejto hypotézy dokážeme obnoviť stratenú životnú rovnováhu.
Ako? Strava moderného pračloveka sa musí skladať z ovocia, zeleniny, orechov a semienok, mäsa, rýb aj rastlinných olejov. Prakticky to znamená vylúčiť z jedálničku obilniny, zemiaky, strukoviny, mliečne produkty, rafinovaný cukor a priemyselne spracované jedlá.
Táto hypotéza môže znieť na prvý pohľad rozumne, má však niekoľko vážnych trhlín. Hneď prvou je banálny fakt, že prospešnosť takéhoto systému stravovania nikto nepotvrdil vedeckým výskumom.
Ako vysvetľuje americká klinika Mayo, neexistujú dlhodobé štúdie, ktoré by na dostatočne veľkej vzorke skúmaných osôb potvrdili zdravotné benefity paleodiéty a ktoré by zároveň mohli odhaliť jej prípadné riziká.
Samotná paleofilozofia je pritom v zásadnom v rozpore s tým, čo o evolúcii a minulosti ľudského druhu hovorí vedecké poznanie. Predovšetkým, nejestvuje nič také, čo by sa dalo nazvať ideálnym jedálničkom našich predkov. Jedálny lístok našich predkov sa neustále menil, a to aj pred príchodom poľnohospodárstva.
Menil sa nie len v čase, ale aj podľa toho, v akej oblasti naši predkovia žili. Ako zdôrazňuje Ferris Jabrr v časopise Scientific American, už na základe porovnania jedálnych lístkov prírodných národov, ktoré sa dodnes živia na rôznych miestach planéty lovom a zberom, zistíme, že vytvoriť jeden použiteľný návod na stravovanie je prakticky nemožné.
Ďalším dôvodom je, že ovocie, zelenina aj zvieratá, ktoré dnes konzumujeme, sa často vôbec nepodobajú na ich predkov z čias, o ktorých snívajú vyznávači paleodiéty. Akoby žili v naivnej predstave, že mäso, zelenina, orechy a ovocie na ich tanieroch sú podobné potrave, ktorú jedli ich praveké vzory.
Skutočnosť je však iná.
Príbeh o tom, ako sme generáciu po generácii šľachtením pretvárali rastliny aj zvieratá tak, aby vyhovovali našim potrebám pútavo vyrozprávala antropologička Christina Warinner z univerzity v Zürichu už počas svojej prednášky TEDx.
Napríklad také banány. Tie u paleolitických predkov neboli tým, čo si dnes predstavujeme pod pojmom banán; bol to iba málo dužinatý plod plný semienok, rovnako ako napríklad rajčiny neboli rajčinami, ale malými bobuľkami s veľkosťou čučoriedky.
Rovnako problematické je tvrdenie, že obilniny a strukoviny sa objavili v ľudskej strave až s príchodom poľnohospodárstva.
Výskum v magazíne PNAS pod vedením Amanda G. Henry z washingtonského Centra pre pokročilý výskum ľudskej paleobiológie priniesol dôkazy, o tom, že už neandertálci konzumovali semená tráv aj strukoviny, ktoré spracúvali varením.

Evolúcia je rýchlejšia
Vyznávači paleofilozofie podceňujú aj rýchlosť evolúcie a adaptačné schopnosti ľudského organizmu.
Ak hovoria, že desaťtisíc rokov je príliš málo na to, aby sa ľudské telo dokázalo prispôsobiť strave poľnohospodárov, neberú do úvahy, že významné genetické zmeny sa niekedy uskutočnia v oveľa kratšom čase.
Napokon, približne pred päťtisíc rokmi sa na severe Európy začala šíriť génová mutácia, ktorá umožnila časti ľudskej populácie konzumovať mlieko. Táto významná zmena sa z evolučného hľadiska odohrala akoby mihnutím oka. Ešte rýchlejšie sa menia miliardy baktérií, ktoré obývajú náš tráviaci systém a ovplyvňujú naše trávenie rôznymi spôsobmi.
Niekedy nám pomáhajú spracovávať rastlinnú vlákninu, inokedy s nami bojujú o kalórie. Neexistuje priamy dôkaz o tom, aké baktérie žili v útrobách naši paleolitických predkov, ale môžeme si byť takmer istí, že ich mikroflóra vyzerala o dosť inak, ako tá naša dnes.
Platí totiž základné pravidlo: ľudia počas svojej histórie využívali všetky dostupné zdroje potravy, ale ich strava nikdy nebola ideálna.
Podľa archeologických nálezov zverejnených v magazíne PNAS vieme povedať, že naši pravekí predkovia sa zriedkavo dožívali viac ako štyridsať rokov a zápasili aj s ochoreniami, ktoré sa dnes zvyknú považovať za dôsledok nezdravého životného štýlu.
Štúdia publikovaná zase v časopise Lancet ukázala, že aterosklerózou trpeli aj populácie zberačov a lovcov, iný výskum objavil rakovinu už v kostiach 120-tisíc rokov starej fosílie neandertálca.
„Pravdou je, že žiadne organizmy, ani ten ľudský nikdy nie sú perfektne prispôsobené svojmu prostrediu,” vysvetľuje evolučná biologička Marlene Zuková v rozhovore pre ReasonTV.
„Evolúcia pracuje prostredníctvom série kompromisov a núdzových riešení, ktorými reaguje na neustále zmeny. Nikdy sa však nezastaví v jednom bode, o ktorom by sme mohli povedať, že práve teraz je to dokonalé a ďalší vývoj netreba.”

Ak by sme chceli v ľudskej histórii predsa len nájsť obdobie, keď zmena životného štýlu a získavania obživy výrazne prispela k predĺženiu ľudského života, dostali by sme sa k industriálnej revolúcii a zavedeniu moderných poľnohospodárskych postupov.
Tie zabezpečili dostatok potravy, zredukovali podvýživu a hladomory, ktoré boli súčasťou ľudského príbehu po väčšinu našej histórie. Výrazné predĺženie ľudského života však, samozrejme, nebolo spôsobené návratom k strave pračloveka, ani tým, že by sa ľudia vzdali významného zdroja obživy, aký predstavujú obilniny, strukoviny a ďalšie poľnohospodárske produkty.
Pre ľudí, ktorí trpia nadváhou alebo negatívnymi dôsledkami nadmerného prísunu cukrov, však môže paleodiéta v krátkodobom horizonte priniesť výhody v podobe zníženia váhy alebo zlepšenia glukózovej tolerancie.
Odborníci dokonca oceňujú, že je pomerne bohatá na zeleninu, ovocie a orechy - teda potraviny, ktoré sa považujú za zdravé. Ako však uvádza vo svojom odporúčaní klinika Mayo, celozrnné obilniny a strukoviny sú významným zdrojom vitamínov, vlákniny, minerálov a ďalších zdraviu prospešných látok.
Úplné vylúčenie týchto potravín z jedálneho lístku pre väčšinu ľudí predstavuje nezmyselné odporúčanie, ktoré nemá základ vo vedeckom poznaní.

Raw food
Kým pre fanúšikov paleodiéty sú počiatky poľnohospodárstva zlomovým okamihom, kedy ľudský druh opustil rajskú záhradu, vyznávači ideálu surovej stravy sa obracajú ešte hlbšie do minulosti.
Približne pred 300-tisíc rokmi človek ovládol oheň a začal tepelne upravovať potravu. Podľa tvrdení stravovacieho systému „raw“ si tým však iba privodil zdravotné problémy a civilizačné ochorenia.
Riešením má byť návrat k živej strave - k rastlinným potravinám, ktoré nezahriali nad teplotu 40 stupňov Celzia. Jedia sa predovšetkým čerstvé potraviny, ovocie, zelenina, orechy, naklíčené obilie a niektoré strukoviny, prípustné býva sušenie pri nízkych teplotách alebo fermentovanie.
Ak však z vedeckého hľadiska snaha o návrat o 10-tisíc rokov do minulosti nedáva zmysel, v prípade návratu o viac ako tristotisíc rokov naspäť to platí viacnásobne.
Tepelné spracovávanie potravín, ktoré propagátori surovej stravy označujú za pohromu, podľa odborníkov predstavuje pre ľudský druh veľmi významnú evolučnú výhodu. Profesor histórie Yuval Noah Harari vo svojej knihe Brief History of Humankind vysvetľuje, že vďaka schopnosti variť jedlo ľudia venujú spracovaniu potravy výrazne menej času, ako naši zvierací príbuzní.
Keď sa zmenší tráviaci trakt, ostane energia potrebná na rozvoj mozgu. A presne toto sa stalo pred 300-tisíc rokmi.
Šimpanzy trávia v priemere päť hodín z celého dňa prežúvaním. Ľudia si vystačia s jednou hodinou prežúvania denne a ich telo pritom spotrebuje oveľa menej energie, pretože časť práce za náš tráviaci systém odvedie tepelná úprava potravín. Táto úspora energie môže byť podľa Science kľúčovým dôvodom, prečo má ľudský druh taký veľký a rozvinutý mozog.
V ľudskom tele sa totiž nachádzajú dvaja najväčší konzumenti energie: tráviaci trakt a mozog. Hospodárenie s energiou je obmedzené a preto je energeticky veľmi náročne mať pri organizme zároveň rozsiahly tráviaci trakt aj veľký mozog.
Keď sa však zmenší tráviaci trakt, ostane energia potrebná na rozvoj mozgu. A presne toto sa stalo zhruba pred 300-tisíc rokmi, keď naši predkovia začali využívať oheň a tepelne spracovávať potravu. V rovnakom období podľa archeologických nálezov nastal výrazný skok vo zväčšení objemu nášho mozgu, s miernym zveličením preto môžeme povedať, že ak chcete mať výkonný mozog, nemali by ste to s raw koláčikmi preháňať.
Úplným vynechaním varenej stravy zo svojho jedálničku však človek neohrozuje iba evolučnú perspektívu druhu, ale pripravuje sa aj o ďalšie výhody varenia potravín. Je síce pravda, že surové ovocie a zelenina obsahujú vyššie množstvo niektorých zdraviu prospešných prvkov (varením sa ničí napríklad vitamín C), na druhej strane iné rovnako zdravé súčasti výživy získa človek oveľa lepšie z vareného jedla.
Podľa štúdie v The British Journal of Nutrition osoby, ktoré dodržiavali striktnú raw diétu, mali síce zvýšenú hladinu betakaroténu (antioxidant, ktorý sa nachádza v žltom, oranžovom a červenom ovocí a zelenine, ako aj v tmavej listovej zelenine), no zistili u nich znížené hladiny iného dôležitého antioxidantu - lykopénu.
Vysoký príjem lykopénu je podľa viacerých štúdií spojený s nižším výskytom rakoviny a srdcových príhod. „Lykopén môže byť dokonca účinnejší antioxidant ako vitamín C,“ zdôrazňuje podľa magazínu Scientific American Rui Hai Liu z Cornellovej univerzity.
V uvarených rajčinách stúpa obsah využiteľného lykopénu až o 35 percent. Teplo naruší bunkové steny rastlín a plodov, čím pomôže ľudskému telu získať výživné látky, ktoré sú viazané vo vnútri buniek.
Podobne tomu je u ďalších dôležitých látok. Jednoducho, niektoré ľudské telo lepšie získava zo surovej stravy, iné z varenej. Liu tvrdí, že konzumácia ovocia a zeleniny je zdravá v surovej aj varenej forme, preto by sme mali dbať najmä o pestrý jedálniček s dostatočným zastúpením rastlinnej potravy.
„Konzumovaním surovej aj varenej potravy získavate to najlepšie z oboch svetov,” vysvetľuje na stránkach LiveScience aj dietologička Jennifer Nelsonová z klinky Mayo.
Napriek tomu, že neexistujú dôveryhodné výskumy, ktoré by potvrdili špeciálne liečivé účinky surovej stravy, niektorí jej vyznávači neváhajú sľubovať zázraky. Liečba surovou stravou sa dokonca propaguje ako nádej pre ťažko chorých pacientov s rakovinou.
V roku 2009 tím vedcov z Kolumbijskej univerzity publikoval štúdiu, v ktorej sa zameral na terapiu rakoviny založenú na konzumovaní výlučne surovej stravy, podávaní pankreatických enzýmov a každodennom pití veľkého množstva surových štiav z organicky vypestovanej zeleniny a ovocia.
Vedci skúmali vzorku 55 pacientov s rakovinou pankreasu, ktorej liečba má zlú prognózu a väčšina pacientov umiera niekoľko mesiacov po stanovení diagnózy. 23 pacientov si zvolilo klasickú liečbu chemoterapiou, 32 sa rozhodlo pre alternatívnu liečbu surovou stravou.
Výsledky štúdie ukázali, že alternatívna liečba skrátila pacientom dobu prežitia zo štrnástich mesiacov na štyri až tri mesiace a, navyše, zredukovala kvalitu ich života.
Napriek týmto výsledkom sa terapia dodnes ponúka pacientom na mnohých takzvaných holistických klinikách po celom svete.

Diéty ako náboženstvo
Prečo teda ľudia veria pri jedle veciam, ktoré nemajú žiadne vedecké opodstatnenie ani fakty, ktorými možno argumentovať?
Odpoveď môže byť jednoduchá a, paradoxne, neprišiel s ňou žiaden prírodovedec, ale religionista.
Alan Levinovitz z univerzity James Madison vo svojej knihe The Gluten Lie: and other myths about what you eat tvrdí, že kľúčom k pochopeniu posadnutosti diétami môže byť história.
„Keď dokážete v teóriách spojených s rôznymi výživovými systémami odhaliť dávne archetypy, zistíte, že záplava diét je vlastne záplava náboženských mýtov,“ píše Levinovitz vo svojej knihe.
Dobro a zlo, prirodzené a poškvrnené človekom, idealistické obrazy raja, v ktorom žili naši dávni predkovia stoja proti modernému svetu - tieto predstavy sa vynárajú v ľudskom myslení nielen ako časť náboženských mýtov, ale aj ak kľúčová súčasť sľubov, ktoré nám dávajú rôzne diétne systémy.
Na jednej strane stojí čisté, živé a blahodárne jedlo, na druhej strane zakázané, otrávené a hriešne potraviny – a sme pri náboženských mýtoch.
V takom prípade už dokážeme lepšie pochopiť vyhlásenia o „zázračnom jedle z Tibetu“, „živej strave“ alebo „prirodzenom spôsobe stravovania“.
K podobnému záveru, aj keď z inej strany prichádza aj nutričný špecialista Matt Fitzgerald, ktorý sa vo svojej knihe Diet Cults rozhodol preskúmať vedecké dôkazy, o ktoré sa opierajú populárne diety:
„Veda pritom nenašla jeden najzdravší spôsob stravovania. S vysokou pravdepodobnosťou neexistuje nič také ako najzdravšia diéta,“ zdôrazňuje Fitzerald.
Vedecké poznatky jednoducho ukazujú, že ľudský druh dokáže kvalitne žiť na rôznych typoch jedálnych lístkov. A kľúčovou ľudskou vlastnosťou je adaptabilita – pričom nejestvuje žiaden perfektný spôsob stravovania.

Čítajte viac: http://tech.sme.sk/c/7853477/paleo-a-raw-nezmysly-aj-fakty-co-je-pravda-na-popularnych-nutricnych-mytoch.html#ixzz3d2mhSB3S

000001010776375700063577000641060793569707935797

mimochodom, pise to id-cko, a aj ked som cely clanok necital, asi ta moc nepotesi...

00000101077637570006357700064106079356970793579707935944

ja viem, ritomák...no o paleo som vedel že to je hovadina. a raw, tiež som minule čítal také názory, že to neni dobré len čisto raw jesť, tak neviem. ale zaujímal by ma jeho názor na to...