Prosím prosím, prosím vás rodičia, nepestujte v svojich deťoch strachy, prosím!
Dnes som vzala na prechádzku do lesa 7 detí od 2-7rokov a psa,
jedno z nich sa bojí chrobákov a včera kvôli štipancu od komára plakalo hodinu,
druhé sa bojí, že spadne na kameni a nepohybuje sa po nerovných plochách,
tretie má paniku zo žihľavy,
štvrté chytá hysterické záchvaty, ked sa k nej na 3metre priblíži pes.
Všetko dedinské deti.
Odchádzali sme z lesa s tým, že baba, ktorá neprešla po kameňoch utekala bez problémov dole kopcom, tá druhá s panikou zo psa, ktorého vidí denne už pol roka u susedov, ho po hodinovom výlete so smiechom pohladkala a všetky deti kráčali kilometer v po uši vysokej tráve.

Seriózne, berte tie deti do prírody, vystavujte ich tým detským strachom, nech s nimi trochu zabojujú, povzbuďte ich, vysvetľujte, učte...
Totálne ma desí pozerať na deti, ktoré sa boja žiť,
a nehovorte mi, že to je len o povahe dieťaťa.. :/