Čarodej telo

Vstúpenie do tela, svojou pozornosťou viacej.
Akokeby vstúpenie do chrámu, kde len tak občas sa nachádzame zväčša.
Vstúpenie pozornosťou do tela svojho celkom, naplnené telo našou pozornosťou a vnímanie ho, cítenie ho celé jedným neprerušeným vnemom.
Čím viac naplnení našou vlastnou pozornosťou sme, tým viac vnímame. Vedomie sa nerozširuje vôn, ale najprv dnu a potom tak von. Do hĺbky sa ponoríme, aby tam svetlo sme našli a vyniesli ho, vysvietili ho z tej hĺbky von do sveta. To je evolúcia. Abstraktné uchopenie tohoto, umiestnenie bodu, ktorý my dokážeme vnímať do určitej polohy. Tadial vidno niečo, zatial čo v inej polohe by bolo vidno inakšie.
Takto vnímame, presúvame bod(y), ktoré osvetlujú výsek reality, ktorý vnímame. Vedomie. Ako zameraný bod či lúč, ktorým vnímame realitu. Kadial ním svietime, to vnímame.
Evolúcia je rozširovanie toho, čo všetko sme schopní vnímať. Rozširovanie vedomia je rozširovanie samého seba aj do hĺbky a aj do šírky. Vnemom v duchu, preciťujeme, ako je to v možnosti, že by to takto bolo. Čerpáme energiu z rozšírenia sa tohoto a čo je príjemné, dáva nám energiu. A teda takto rastieme. Prehlbujeme sa tak, že sa ponoríme pozornosťou našou do seba samého, do nášho tela a vnímame hlavne pocity, ktoré vyvstanú. Takto ponoriac sa do tela, aj negatívne pocity vyvstať občas môžu. Ak vyvstali by, vnímame ich rovnako ako všetko ostatné, preciťujeme, nezaujato, ako pozorovatel a zároveň s láskou, za poznanie, za poznaním, za svetlom. Vedomie ako sa rozširovalo, nové prúdy aj do neuvedomelej masy takto plynuli. A stále viac ludí sa prebúdzalo. Zo sna o nečistote a nedostatku, z neistoty a všeoddelenosti. Do svet(l)a (vše)spojenia. S prebúdzaním sa, vidieť lepšie. A preto nové riešenia sa lahko nachádzajú. Lebo východiskový bod, odkial sa pozerá sa zkvalitňuje, rozširuje sa jeho uhol záberu či uhol pohladu, uhol uvedomenia a pochopenia. A tak vnímame stále lepšie a lepšie. amen :O)))