je mi zima
ostalo tu prázdno
prázdno vo mne, prázdno všade vôkol
prišlo to pomaly, ani som si to poriadne nevšimla
ale je to tu a ja ani neviem prečo
neviem ako sa toho zbavi? neviem ako to prija?
všetko postupne odumiera

všetko postupne/potupne zabíjam
zabíjam čas
zabíjam svoju energiu
zabíjam /nielen/ svoje myšlienky
aj tak mi ich veľa nezostalo

bezmocne civím a nedivím sa
načo?
zdá sa, že sa to stáva súčas?ou mojej reality
a čo keď nechcem
je to rovnaké ako ja, robí si čo chce a nič s tým nezmôžem, raz hore raz dole, odíde a príde kedy sa tomu zachce

ako stotridsa?osmička ako osmička ako akékoľvek iné číslo, na ktorom skutočne nezáleží

nezáleží na číslach, nikdy nezáležalo, nie na slovách, ani na písmenách, na gestách, pocitoch, myšlienkach, ani na ničom inom
ale na niečom predsa musí záleža?...

omyl?

hľadám nachádzam a zase strácam, pomerne rýchlo a stále dokola
od detstva
a prestávam veri?, že sa to raz zmení

prečo by malo?

necha? tak, aj tak je to jedno...

a stále mi je zima, ale začína mi to by? príjemné...