po prijatí nového stavebného zákona:

1. Developer postavil nákupné centrum, ale bol si vedomý, že umelci radi protestujú proti konzumu a obával sa, že náhodne vybraní umelci by mu tam urobili nejakú neplechu. Stavil teda na klasiku ktorá konzum vzývala, a nakúpil niekoľko desiatok kusov Warholovych serigrafií s bežne zohnateľným konzumným tovarom, ako je kečup Heinz či Coca-Cola. Tie umiestnil na chodby nákupného centra a doplnil k nim ceduľku s cenami, čím povýšil Warholove diela na reklamné plagáty, a všetok tovar na nich zobrazený bol samozrejme dostupný v ponuke supermarketu. 88% náhodných respondentov ale nerozpoznalo, že ide o umenie, považovali to za číru reklamu, a preto musel byť doprostred nákupného centra umiestnený aj kurátorský text k tejto výstave.

2. Developer si najal skupinku performerov, aby v pravidelnom intervale chodila na námestíčko v ním vybudovanom bytovom súbore performovať, čím sa mal vytvoriť site-specific rituál pre dané miesto. Umelci ale museli dodržiavať korporátnu kultúru developera, čiže museli nosiť korporátne obleky, dávať si tituly ako chief executive manager či chief sustainability officer, chodiť na teambuildingy a všade používať logo firmy. To značne zasiahlo do podoby performancií, avšak miestny kultúrny referent, ktorý bol povolaný ako lokálny odborník na umenie, nezhliadol na performanciách nič nezávadné, naopak ocenil manifestáciu distingvovanej korporátnej kultúry bývania a umenia spojených v jedno.

3. V novopostavenej štvrti bola nainštalovaná zvuková inštalácia Ticho. Citlivé mikrofóny snímali všetky okolité zvuky a reproduktory vysielali týmto zvukom protivlny, čím ich úplne eliminovali a štvrť teda ostala tichá. Kvôli tomu sa stala veľmi vyhľadávanou pre bývanie, a preto túto fintu začali používať aj ďalší developeri, ktorí to ale už bohužiaľ nemohli vyhlásiť za umenie, lebo by boli obvinení z plagiátorstva.

4. Developer nechal vyhlásiť aquapark ako taký za umelecké dielo.

5. Developer, ktorý mal postaviť novú bratislavskú stanicu, nechal tú starú aj s okolím a celou výbavou zakonzervovať, vyhlásiť ju za organické umelecké dielo s antropologickým presahom, a vedľa postavil novú. Napriek predpokladateľným prvotným protestom verejnosti, cena starej bratislavskej stanice ako umeleckého diela následne mnohonásobne prekročila jej hodnotu ako budovy, a z celého sveta jazdili vedci skúmať kultúrnu podstatu civilizácie, ktorá dokázala splodiť takéto autentické dielo a vtlačiť mu taký neodolateľný ľudský šmrnc. Fascinoval ich znepokojujúci neoprimitivizmus tohto diela, barbarská oslobodenosť, zviera v duši, betón v srdci. O 30 rokov si toto dielo kúpil za neuveriteľne ťažké peniaze neznámy zberateľ a nechal ho premiestniť k sebe na záhradu.

×÷ßßß$ˇ~[☼◙ş→☻ü84ó♀ÇüŮń§►♫☺♀♂ć☺<ˇ