Mili moji priatelia,

v tychto chvilach si spominam na chvile spred par mesiacov, ked som sedel na
brehu Altantickeho oceana v spanielskom Cadize a pisal som Vam email z potuliek
spanielskom. Dnes sedim niekolko desiatok kilometrov od Vas a pisem Vam opat.
tentokrat formou dennicku, ktory zavesim na Kyberku.

Nachadzam sa v ciganskej osade Velke Blahovo, nedaleko Dunajskej stredy. Ocitol
som sa medzi ludmi, ktorych som doteraz nepoznal, aby som s nimi prezil urcitu
dobu. Priznam sa ze ma tahala vola nepoznavat Romov iba zvonka a rozpravat s
nimi, ale s nimi Zit, dychat, nasat ich energiu, zivot.

Je to zverinka. Zije tu na malom mieste asi 300 ludi v starych a malych
domcekoch. Deti, psy, zeny, muzi. Za tu kratku dobu co som tu som zazil naozaj
dost. Opravovali sme vodovodnu sachtu, kopali kanal, prenasali tehly, nosili
strk zo strkoviska na stavbu dlazby. Cely den vonku, na vzduchu, prace vyse
hlavy. Nadhera. Lamanie dreva (krompacom), zametanie dvora, pranie... Nadherka.

Cely ten cas prekladam chvilkami samoty, kedy si citam Learyho Zablesky paměti.
Celkom dobre sa to doplna. Citoval by som tu niekolko odstavcov hned, lebo
popisky jeho stavov pri drogach a rozsirene vedmie mi niekedy pripominaju
zazitky ktore tu zazivam bez drog, v realite.

Pocuvam osudy ludi, oslavovali sme narodenie malej Nikolette, pocuvam
slovencinu, romstinu, madarcinu, navstevujem male izbietky kde zije niekolko
ludi a niekolko generacii naraz. Vsade je cisto, ze sa niekedy az hanbim za to
ako to niekedy u mna doma vyzera, vsetci cisti (najspinavsi som tu asi ja),
rozpravame dlho do noci o zazitkoch, laske, rodinach, osudoch, base,
policajtoch, kradeziach, vasniach, bitkach, pitkach - o Zivote. Uplne iny rozmer
Zivota. Citim sa tu ako doma. Vsetky moje posty som mohol zahodit, po 14tich
rokoch som jedol maso (ked Piri zavelila - Laco, budes jest!, nezmohol som sa
ani na slovo:-)), kupal som sa v jednej vani s celou rodinou, pijem asi 5 kav
denne (nemozte odmietnut ked ju podavaju s takou srdecnostou), koketujeme s
mladymi romkami, civcime s detmi, prehodime slova so starymi, mladymi, behame po
okoli, po lesoch, hrame sa so psami... Nehovorime o rasizme, vlastne ani nie je
o com. Ja tu nie som gadzo, oni nie su cigani, Romovia. vsetci tu sme Ludia.
Sominalm si ako mi jani povedal vecer - "hmm, ja nerozumiem preco nas delia
akoze - ty cigan. su, su medzi nami aj zli, ale aj dobri ludia. tak ako vsade. a
ved ten co ma bije len preto ze som cierny nemoze byt predsa dobry clovek..."

Citim sa tu ako doma. Mam matrac v casti unimobunky, polozeny na hlinenej
dlazke, odsroubovaciu ziatovku, na vecer si svietim svieckami, delim sa o miesto
asi s troma myskami, mesiac v splne mi svieti rovno do tvare. Uff, nechce sa mi
odtialto ani odist. Uvidim ako dlho zostanem, mamj tu akysi druhy domov, no
kedze som presvedceny ze skutocna laska sa nevyhnutne spaja so zodpovednostou
(podotykam, dobrovolnou), tak ma spat urcite vrati vyrocka LPR, Slobodna volba
ci feministicka party Noc Carodejnic. Tesim sa aj na Lunku, no tento sabbatical
bez mobilu, netu (no, vlastne teraz na chvilu, ale to len na napisanie mailu),
pocitaca mi prinasa nove inspiracie, myslienky a napady do dalsej prace.

Este sa s vami podelim o jednu myslienku, ktora mi brazdila hlavou pri kopani
strku. Pred asi rokom mi marko minka, novinar, ktory robil festival garden of
eden v Ziari nad hronom, priatel, hladac, povedal na ceste do trencina, ked sme
sa bavili o zivotnych cestach:
"Vies co Laco, poviem Ti co si myslim o zivote.
Na co som prisiel a comu verim. Mam to rozdelene na take tri casti-
1. Urcite existuje dobro a zlo.
2. Clovek Je schopny rozlisovat medzi dobrom a zlom.
3. Clovek by mal konat dobro."

Vseliak som nad tymito vecami rozmyslal a podroboval kritike a zrelativneniu. Su
jasne a jednoduche, no v tejto chvili, v tej jame strkoviska po ramena som
povedal "ano" - ze sa s tymito slovami stotoznujem.

Len tolko som vam chcel napisat milovani. Tesim sa na vas, Lunke posielam
pusinku.
Papa, L.