hlavne ked pocas uplnej tmy pocujes strelbu polovnikov:)

blair witch dopice.

raz som takto zmeškala posledný bus z takej oblasti za košicami, do vobec najokrajovejšej časti mesta asi 7km lesom, možno dlhšie, velmi dlho nekonečno snád. šla som sama v noci a to bol najväčší strach v živote. svetlo žiadne vobec ani sa mi oči neadaptovali proste tma. v jednom momente zamnou prebehlo čosi, možno srnka, nevm znelo to ťažko, určite ťažšie ako ja. asi meter odomna ale ja som už na duchu zomrela. hned som ochcala chodník ako dajaky pes a spievala som si celú cestu nejaké obradné ochranné schizofrenie. mne to príde ako úplne nazvláštnejšia záluba na svete aká môže byť alebo jedna z nich, že ideš v noci daleko od zvyšku.