mal som tu moznost vychutnat si svoj skory obed pri radiu twist a novom singli avril lavigne. uz som jej na svojom pracovnom stole pred mesiacom vystrojil symbolicky kar a vzdal cest jej -nastrocnej pamiatke a tu zrazu lala! piesen (uz som zabudol nazov) sa nesie v duchu dost nechytlavej melodie, co zrejme spevacka zdovodni posunom k tvorbe, ktora (teraz uz naozaj) vystihuje jej pravu osobnostnu podstatu tak, ako sa to v pope tohto rangu deje den co den.

ked uz avril nevedela spievat, dokazala ma v zaciatku svojej dufam co najkratsej kariery strhnut svojimi vyraznymi melodiami, voci ktorym je ludsky rozum bezmocny. avriline dni su uz zrejme ta-tam. jej skladbu tentokrat prehlusila chut roztopeneho syra a uhorkoveho salatu.