Letíte lietadlom, ktoré náhle začne padať dole. Vyskakujú kyslíkové masky. Rodičia odhadzujú ratolesti a hľadajú po sedadlom padáky. Posledné prežehnanie, modlitby a náreky upäté na vzďaľujúce sa oblaky, kde sídli všemohúci. „Ó, bože, prečo si mňa, práve mňa opustil?“- zhrešenie anuluje rýchla spoveď. Pre istotu.

Ale to nie ste vy. Prejdete do prvej triedy. Urobíte si pohodlie a zavoláte letušku (rodovo nekorektná prvá trieda obsluhuje aj post mortem). V pokoji sŕkate turbulenciou dokonale vyšejkované mohitko. Celý váš život smeroval sem. Odkedy ste sa narodili, mali ste umrieť pri zrážke lietadla s oceánom. Nič na tom nemení ani fakt, že ste o päť minút zmeškali svoj pôvodný let a týmto letíte náhodou. Náhodou? Nie, vitajte vo svete determinizmu.

Život nemáte pod kontrolou, no odkedy ste sa narodili, dôsledne pracujete na tom, aby ste tomu uverili. Rodičov a kočíky si nevyberáme. Vyberajú si nás rodičia? Nie. Ako mohli rodičia vedieť, že sa im narodíte práve vy? Mohli ste sa narodiť ako niekto cudzí. Možno ste váš sused, ak ho náhodou nevymenili v nemocnici (to by znamenalo, že vy ste svoj sused). Keď vás matka prvýkrát pri troche šťastia vezme do náručia, je zhrozená, že ste to vy, nečakala práve vás, ale po čase si zvykne. Nie darmo všetky deti vyzerajú rovnako. To je preto, aby ste sa aspoň trošku podobali na seba samého.

Prichádza orálne obdobie. Celé dni a noci cmúľate prsníky svojej matky. A je to skvelé. Ešte neviete, že ste to vy, je to len neurčitý príjemný pocit bez stotožnenia sa so subjektom, ste nevedomá súčasť sveta a neprajníci vám zatiaľ nekazia pôžitok rečami o inceste. Análne obdobie je väčšia zábava. Nielenže môžete do delíria cmúľať dudlíky, teraz vám robí radosť už aj vyprázdňovanie kaka. Vonia vám a rodičia vás chvália, ak ním posväcujete steny domácnosti. K pôžitku zo satia a vylučovania sa časom priradí masturbácia – nepoškvrnené obdobie sexuality bez Ega, vrchol vášho života - robíte si dobre a nemusíte sa za to hanbiť. Falické obdobie vie byť zábavné, aj keď nemáte pišuláka. Matka spokojne pokyvkáva pri pohľade na váš toporiaci falus. Vidí v ňom svoju sebarealizáciu vo veľkom svete mimo kuchyne. O matkinu priazeň sa úspešne uchádzajú iba dievčatá s veľkým klitorisom.

Máte šesť rokov a miesto cucania sa už len z plezíru pohrávate s bradavkami- Rukami si pri tom zakrývate tvár: “Ó bože, čo to robím so svojím životom?“ A idete si dať stejk. Áno, rodičia vás stihli zoznámiť so zlým SuperEgom, ktoré vás bude do konca života kváriť pri najkrajších činnostiach ako pretiahnutý spánok či predstieraný orgazmus. Nočníček ste vymenili za splachovanie a rodičia na vás kričia, nech tam dlho nepresedíte, aby ste nemali hemoroidy. Už ani bezstarostná onánia na detskom ihrisku nie je, čo bývala. Pri troche šťastia nemusíte spať s rukami priviazanými o posteľ. Utiekate sa ku kontaktu s entitami hrajúcimi sa s rovnakými hračkami (tzv. chlapci a dievčatá), aby ste dočasne zabudli, že máte chuť zabiť svojho otca a celý deň si to rozdávať s matkou. Žiaľ, nadobudli ste pocit identity. Stali ste sa sami sebou a svet je jedno veľké chladné miesto mimo vás.

V puberte už do vás rodičia & školy & marketing pumpujú aktuálnu ideológiu. Frázičky typu: ak chceš byť úspešný, musíš na sebe pracovať (hlavne, že niekto niečo robí). A tak sedíte dňom a nocou v tej prekliatej štvoruholníkovej triede, majú vás na starosti vyhoretí ľudia, ktorí nadšenie z poznania vďaka radám vlastných rodičov mylne zobchodovali za definitívne istoty školstva. Na konci strednej ste natoľko stratení, že sa rozhodujete medzi genderovou muzikológiou a pránickými štúdiami.

Na výške stretnete človeka, ktorý navždy zmení váš život. Vzorný nevýrazný študent z prvej lavice jedného dňa podíde k prednášajúcemu a s hurónskym smiechom ho od hlavy dolu pomočí a pokúsi sa ho neúspešne zapáliť. Následne prednesie akýsi manifest:“ Celá realita je dopredu nevyhnutne určená kauzálnymi súvislosťami. Kto je potom za toto zodpovedný?!“ Rozbehne sa, vyskočí von oknom a padne priamo pod električku. Školu nedokončí.

Odrovnaní incidentom prídete v psychiatrickej liečebni k úvahe: čo ak mal pravdu? Veda ukazuje, že svet je poznateľný a predvídateľný. Ak spoznáme všetky zákony prírody, budeme vedieť vysvetliť všetky udalosti sveta od úrovne elementárnych častíc až po pochopenie slovosledu textov Igora Timka v celkovom usporiadaní Bytia. Spoznáme celú minulosť a budeme vedieť predpovedať budúcnosť. Všetko, čo sa stalo, predurčuje, čo sa stane. To znamená, že vôbec nemáme slobodnú vôľu!

Od tohto precitnutia prežívate existenciálnu krízu. „Bolo každé moje sexuálne zlyhanie zapísané už v Big Bangu?“ Prečo sa vám spoločnosť snaží tlačiť do hlavy, že máte život pod kontrolou a idealizovať si model človeka, ktorý sa vypracoval odspodu? Nebol by pravdivý systém, ktorý by hlásal: robte si tu čo chcete, aj tak nič sami nezmôžete? Krásny nový svet, v ktorom stráca zmysel hovoriť o úspechu, pretože ak sa niečo raz prihodilo, malo sa tak prihodiť vždy, a vy ste len cestujúci v telesnej schránke, pozorujete, čo sa okolo vás deje ako v kine.

Kauzalita sveta z vás „nevyhnutne“ spravila optimistu. Krízu prekonáte a začnete si užívať životný štýl diváka. Zásadné životné rozhodnutia robíte ľahkovážne, lebo viete, že ste ich aj tak mali spraviť. „Dám si vajíčko na mäkko či na tvrdo? Pracujem alebo som na dovolenke? Darujem orgány počas života alebo až po smrti?“ Determinovanú odpoveď hľadáte v dennom horoskope a hode Rubikovou kockou.

Problémom sú tí ostatní. Naivne si myslia, že človek má slobodnú vôľu a dokáže ňou ovplyvniť svet. Čo je horšie, koncept osobnej zodpovednosti za zlé veci, ktoré nechtiac či naschvál, teda nutne spravíte, je krutý, pretože vraždu toho jeleňa ste síce plánovali mesiace, ale tá bola zapísaná vo hviezdach skôr ako existovali trilobity.

Neviete odhadnúť, čo máte robiť a tak sa necháte unášať. Založíte hárem na dedine, vyvoláte všeobecnú nevôľu u konzervatívnej časti populu i feministiek. Nevyšlo to, ale vy nezúfate. Ani nemalo. Idete na rok do basy, pretože vesmír rozhodol, aby ste sa pokúsili ulúpiť celú budovu banky so základmi. Súd vás uzná vinnými za rozprávanie humorných historiek počas prísahy. Môžete za to? Nie, ale sudkyňa nemá rada materialistických dialektikov. Vesmír to tak zariadil.

Determinizmus oslobodzuje. Chcete mať tri svadby naraz? Skúste. Stať sa modelkou, blogerkou, a trochu fotiť? Nech sa páči. V 30-tke vám diagnostikovali Hawkingovu chorobu a máte nutkavú potrebu dirigovať symfonický orchester. Nie je dôležité, ako sa postavíte ku svojej intuícii, vždy sa všetko udeje tak, ako má a vy skončíte na správnom mieste. Liečba prichádzajúceho šialenstva je zbytočná. Liečiť sa nepotrebujete, lebo si svoje bludy a halucinácie užívate. Rovnako dobre sa môžete zveriť filipínskym rajám či hnutiu za liečbu pazuchami.

Sedíte v lietadle, v ktorom sa pilot nevie doklopať do riadiacej kabíny. Vymkol sa, keď si šiel prepudrovať nos. Pri páde dole popíjate drinčík a na nič nemyslíte. Život je len zbierka zážitkov, ktoré s vami nemajú nič spoločné. Vedomie vás pripravilo o pôžitok cucania prsníkov a vnuklo myšlienku, že niečo na svete znamenáte. Niečím máte byť. A pritom, všetko je už hotové. Ak prijmete determinizmus, prestanete mať smolu či šťastie, všetko budete brať tak ako je, bolo a bude, ako má byť.