tam kde sa bezpodmienecna sebakontrola stava zivotnym meradlom, sedel v bare so sklonenou hlavou.
chvilu pluje na zem drobne cierne sliny, spotenou ciernou rukou odrata bankovky, nakoniec polozi vsetko na pult a odchadza.
sedi v elektricke, po nohach mu steka cierny pot. steka na dlazku, premaca latku nohavic, vytvara male cierne mlaky, ktore sa spajaju v drazkach. ludia sa od neho vzdaluju, aj on straca chut cestovat a vystupuje.
opiera sa o stlp, ktory je cierny. obcas pozrie na cestovny plan, obcas na iduce auta. nakoniec unavene odkraca, za nim cierne slapaje.
lezi vo vani, ponoreny pod ciernou hladinou, po spicky vlasov, po tme. niekto zvoni, nechce ist otvorit, po chvili pocuje vo dverach kluc.
stoji nad vanou cierny az po paty, snazi sa jej ist naproti. stretnu sa v chodbe, drziac sa zarubne chce nieco povedat. z prsta mu padaju cierne kvapky, ona len s krikom pusta kluce na dlazku a uteka prec.
sedi pri rieke, uprostred ciernej baziny. kazdy sa jej vyhyba, nikto tadial nepojde, ani pes.
neskor ho odtial odvezu, vraj: znecistuje riecne rameno, vraj: tym ciernym svinstvom zamoril cele okolie, vraj ani tam nevedia co s nim.
lezi na pusti, ruky dokoran a nad nim vybuchuju male cierne hriby. dycha zhlboka a vie ze prichadza koniec, no netusi aky. cierne hriby su coraz vecsie.
prichadzaju americki vedci a vystreluju ho do pice na Mars.