V poslednom case sa slovencinou siri jedna zvrhla inovacia. Je to semanticky posun vo vyraze "sci-fi", prebiehajuci od povodneho vyznamu 'vedeckej fantastiky' k niecomu 'nerealnemu, naivnemu, nemoznemu'. Niekedy sa stotoznuje s 'fantaziou', ak nie rovno s 'fantasmagoriou', ktora je az v nehoraznom rozpore so skutocnostou. Inokedy ide o 'nemoznost', ktora vsak vyplyva skor z premarnenych prilezitosti, nedokoncenej prace, realneho nezaujmu. V inom pripade sa "sci-fi" ukazalo ako prosty popis sucasnej situacie, nezhody, ako deziderativ, ktory vsak nie je ziadany nikym inym nez samotnym autorom clanku. Tento subvyznam sa ukazuje aj pri abstraktnejsich temach. Len v pozadi ostavaju javy, ktore by sa mali javit ako uzasne, aj ked s vedou a ani fantastikou velmi nesuvisia.

Ako je mozne, ze sa "sci-fi" postupne presuva z roviny 'zatial nerealizovatelneho' do 'nemozneho'? Preco zrazu tymto vyrazom popisujeme veci objektivne nemozne, sialene, pripisovane zelaniam nehodnych a nehodnym?

Tento posun pritom prichadza v dobe, v ktorej veda a technika napreduju uzasnym tempom. Funkcie mnozstva fancy rucnych (a aj mnohych stacionarnych) zariadeni ako trikoderov a vysielaciek, ake tvorili arzenal hviezdoplaveckych sci-fi hrdinov sa dnes integrovali do smartfonu, univerzalneho sprievodcu sucasneho cloveka svetom fyzickym aj kybernetickym. Kyberneticky svet internet prestal byt spletou nesuvisiacich dat, v ktorych sa orientuje len niekolko hackerov ako zvlastna bojovnicka kasta buducnosti, ale stava sa priestorom komunikacie a trhu zivsim nez namestie a korzo fyzickeho mesta, ba dokonca aj interakcie veci bez potreby cloveka. Horna hranica prestava byt domenou armad a propagandistickych pretekov blokov supervelmoci: do vesmiru sa dostava stale viac sukromnych akterov, ktorych sen nepodlieha ideologii. Mars je sice este daleko, avsak vidime planety, o akych sa nam kedysi len snivalo; a dotykame sa telies, o akych ani to. Ze malo ludi je vo vesmire? Potreba vysielat do vesmiru nasu chabu telesnu schranku sa stale znizuje. Uz beztak zvlada dost komplexne zariadenia aj bez nej. A samotny horizont? Ten uz takmer nie je kam dalej posuvat.

Clovek si mozno povie, ze k comu mi to je; avsak nemoze popriet, ze vela vizii zo Star Trekov, Asimova, Dicka ci Lema nielenze bolo realizovanych, ale aj prekonanych. Z coho vsak vyplyva tento novy, priam paradoxalny pristup? Je to snad tym, ze tieto realizacie nas tolko desia? Tolko opozicie je voci GMO potravinam, akoby slachtenie a invazivny pristup cloveka do prirody bol domenou poslednych par rokov. Na recepty s liekmi sa pozerame ako na kradez ci snahu otravit, snaha jednych pochopit dynamiku obcovania novych medii sa jednym zda ako hroziva tyrania, pre dalsich je priestor na neobmedzene vykoristovanie. A skutocnost je taka, ze ide len o novy priestor pre vojnu.

Na druhej strane, aj samotne sci-fi pribehy akoby dostavali z tohto rozmachu strach. Cyberpunk prestava byt o transhumanizme, o moznosti vymanit sa z ludskej hluposti; zacina byt o beznej mechanike rozdielov. Star Wars uz neprinasa novu mytologiu pre kozmicky vek, ale skor recykluje starych hercov, make-upy a ekonomicke modely. Ak niekde chyba frankensteinovsky komplex, je to jasny znak indie; avsak zaroven dalsi priestor na prejav vsadepritomnych socialnych napati, kde roboty vyborne vystihuju klasicku, primordialisticku "rasu". So 19th!

Teda aj v samotnom zanri sa vedeckost zacala svojim sposobom vytracat. Avsak patrila tam? Lem uz v hlbokych 60.rokoch upozornoval na to, ze pre vedecku fantastiku je vlastne dolezity tvorivy aspekt materialneho pokroku - technologia - a nie ani tak ten analyticky, teda veda. Tento syntetizujuci moment v sci-fi postupne prevladol nad analyzujucim, ktory bol natolko dolezity pre socialne u- a dystopie na styl Orwella alebo aj Duny, a predovsetkym pre tych, co si svoje diela dovolili nazvat prognostikou. A z tych niekolko radsej preslo k analyzam ovela mundannejsieho charakteru. Technologie vsak, ako pripady GMO ci frankesteinovsky komplex z vrazednych dron ukazuju, nemaju v kulture vyarendovane miesto. Tak ako ich vylepsovanie vyzaduje analyzu a optimalizaciu cinnosti jej dielov, tak aj ich funkcia v spolocnosti a kulture si vyzaduje analyticky pristup k otazke, na co mi to vlastne je. Viziu, motor 60.rokov, nahradili inovacie, spocitatelne, zadelitelne do excelovych tabuliek rozvojovych fondov, nekontaminovane poziadavkami ideologii a vobec inych, nez trhovych sil. Sci-fi, ako tvorca vizii, sa takto stal nadbytocnym, producentom nepredajneho.

Smrtou sci-fi je, ked ho citajuci neberie ako viziu.

Hovori sa, ze hranice jazyka su hranicami sveta: "sci-fi" je akoby vytlaceny za tieto hranice, za horizont, spolu s drakmi, jednorozcami, a snad aj s buducimi dochodkami. Je vsak vyvoj sveta plne v rukach neosobneho trhu? Ci kremelskych konspiratorov s armadami trollov? Vycerpala ludska tvorivost a zrucnost svoje moznosti pri odusevnovani sveta?