vies co, ja ti to sem radsej pastnem cele, ako specialny bonus pre elitnych citatelov Skeptikoveho paplonu :)


Konšpiračné myslenie zvyčajne odporuje vede. Tak je to aj v prípade genetiky a zmeny klímy.

Boj pri klimatickému konsenzu aj GMO potravinám má rovnaké znaky. Napriek tomu, že fakty a veda majú jednoznačný názor.

Geneticky modifikované potraviny a klimatické zmeny. Sú to dve kontroverzné témy, ktoré polarizujú postoje verejnosti a zároveň vytvárajú priepasť medzi laikmi a vedeckou komunitou.

V oboch prípadoch existuje jednoznačný vedecký konsenzus. A v oboch prípadoch tento vedecký konsenzus laická verejnosť nechápe alebo ho nie je ochotná uznať.

V prvom aj druhom prípade zohrávajú v odmietaní vedy kľúčovú úlohu konšpiračné teórie.

Vedecký konsenzus

Väčšina vedcov a popredných vedeckých inštitúcií na zemi sa zhodne na dvoch veciach: konzumovanie a pestovanie geneticky modifikovaných potravín je bezpečné a klimatické zmeny, ktorých sme v súčasnosti svedkami, v rozhodujúcej miere zapríčiňuje človek, napríklad spaľovaním fosílnych palív.

„Každá rešpektovaná organizácia, ktorá vyhodnocovala dostupné dôkazy, dospela k rovnakému záveru. Konzumovanie potravín s obsahom geneticky manipulovaných plodín neprináša o nič väčšie riziko ako konzumovanie rovnakých plodín modifikovaných konvenčnými poľnohospodárskymi metódami,“ uviedla vo svojom stanovisku najväčšia svetová vedecká organizácia American Association for the Advancement of Science.

Rovnaký názor majú aj ďalšie desiatky najznámejších vedeckých inštitúcií na celom svete vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Európskej komisie.

V otázke, či klimatické zmeny zapríčiňuje svojou činnosťou v rozhodujúcej miere človek, vyzerá vedecký konsenzus veľmi podobne.

„Podľa opakovaných analýz peer-reviewed vedeckých prác sa viac ako deväťdesiatsedem percent klimatológov zhoduje v tom, že globálne otepľovanie vo významnej miere zapríčiňujú ľudské aktivity. Tento postoj podporila väčšina popredných svetových vedeckých inštitúcií,“ tvrdí americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).

Priepasť medzi verejnosťou a vedcami

Napriek jednoznačnému vedeckému konsenzu verejnosť v oboch témach prejavuje k záverom odborníkov nedôveru.

Geneticky modifikované potraviny vyvolávajú v spotrebiteľoch obavy a tie viedli v mnohých krajinách sveta k zavedeniu prísnych regulácií a požiadavkám na ich označovanie. Rovnaké pochybnosti prevládajú aj v otázke globálneho otepľovania.

Rozpor medzi vedou a postojom laikov, napokon, dokazuje aj najnovší výskum amerického Pew Research Center.

Výskumníci porovnávali vnímanie aktuálnych spoločenských tém širšou laickou verejnosťou a reprezentatívnou vzorkou amerických vedcov.

Podľa výskumu si až 57 percent americkej verejnosti myslí, že konzumácia geneticky upravených potravín predstavuje nebezpečenstvo pre zdravie. Vo vedeckej komunite sú výsledky výrazne odlišné – 88 percent vedcov nemá žiadnu obavu z konzumácie modifikovaných potravín.

V otázke klimatických zmien je priepasť medzi verejnosťou a vedcami podobná. Iba polovica laickej verejnosti súhlasila so záverom klimatológov, že globálne otepľovanie spôsobuje človek svojou činnosťou.

S rovnakým záverom však súhlasilo až 87 percent opýtaných vedcov.

Vyvolávanie nedôvery

Kľúčovým znakom konšpiračného myslenia je nedôvera k oficiálnym inštitúciám a stanoviskám establišmentu – či už ide o establišment politický alebo vedecký.
Podľa konšpiračných teoretikov sú popredné vedecké inštitúcie rovnako ako vlády a ďalšie oficiálne autority iba bábkami v rukách akýchsi temných síl, ktoré ťahajú za nitky a riadia svet z pozadia.

Konšpiračné teórie preto nevyhnutne zohrávajú úlohu aj v prehlbovaní nedôvery verejnosti k záverom vedeckej komunity.

V prípade geneticky modifikovaných organizmov a v prípade klimatickej zmeny je zaujímavé pozorovať, aké protichodné podoby môžu takéto konšpiračné teórie nadobudnúť.

Za temnú silu sa pri potravinách považujú nadnárodné agrochemické spoločnosti ako napríklad Monsanto. Tie, údajne, svojimi peniazmi a tlakom dokážu ovplyvniť popredné vedecké inštitúcie, zmanipulovať výsledky výskumov a utajovať pred verejnosťou hrozivé dôsledky konzumovania modifikovaných potravín.

Konšpirácie spojené s klimatickými zmenami vychádzajú zase z úplne opačného presvedčenia. V tomto prípade vedecký konsenzus bohatým nadnárodným firmám do karát nehrá. Dáva totiž do rúk silné argumenty tým, ktorí volajú po obmedzovaní spaľovania fosílnych palív.

No aj keď sú korporácie profitujúce z ťažby ropy a z obchodovania s fosílnymi palivami oveľa bohatšie a vplyvnejšie ako agrochemické firmy, vedecký konsenzus ovplyvniť nedokážu.

Za nitky v tomto prípade podľa klimaskeptických konšpiračných teórií ťahajú politici, vlády a environmentálne skupiny. Ich cieľom je posilňovať svoj vplyv, nachádzať zámienky na obmedzovanie slobody podnikania a vôbec pre zásahy do osobných slobôd občanov.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že k prvému typu konšpiračných teórii, ktoré obviňujú veľký biznis, inklinujú vo výraznejšej miere ľudia s ľavicovým a „zeleným“ svetonázorom, zatiaľ čo konšpirácie založené na sprisahaní vlády oslovujú viac konzervatívne a pravicovo zmýšľajúcich.

Podľa výskumu Public Religion Research Institute z roku 2011 je 81 percent amerických demokratov presvedčených, že globálne otepľovanie je fakt, zatiaľ čo medzi republikánmi je to iba 49 percent.

Predstava, že akokoľvek bohaté firmy, prípadne vlády a lobistické skupiny si môžu kúpiť či inak vynútiť masívny konsenzus, ktorý zahŕňa množstvo od seba nezávislých inštitúcií a vedeckých pracovísk pôsobiacich vo všetkých končinách sveta, je absurdná v prípade klimatických zmien aj upravovaných potravín. Ale nedôvera, ktorú konšpiračné myslenie prehlbuje, dokáže napáchať reálne škody.

Cena, ktorú platíme

„V otázke klimatických zmien prinášajú pochybnosti globálne a dlhotrvajúce následky. Popierači klimatických zmien dosiahli svoj základný cieľ, ktorým je zastavenie legislatívnych opatrení zameraných na boj proti globálnemu otepľovaniu. Nemusia ani zvíťaziť v diskusii o podstate veci, stačí im dostatočne zahmlievať a vytvárať pochybnosti,“ zdôrazňuje Joel Achenbach vo svojom najnovšom článku v National Geographic.

Prijatie opatrení na reguláciu skleníkových plynov uvádzajú odborníci ako najdôležitejší krok k zmierneniu dôsledkov globálneho oteplenia. Avšak v situácii, keď sú všetky zistenia vedcov spochybňované, je ťažké nájsť na tento krok dostatočnú politickú vôľu.

Podobnú situáciu možno ilustrovať aj na príklade projektu „zlatá ryža“. Ide o geneticky upravený druh ryže, ktorá obsahuje zvýšené množstvo betakaroténu, pro-vitamínu vitamínu A.

Táto ryža má potenciál pomôcť každý rok státisícom detí, ktoré žijú v chudobných častiach sveta postihnuté slepotou alebo umierajú v dôsledku nedostatočného príjmu vitamínu A v strave.

Viacerí odborníci uvádzajú, že výskum a použitie zlatej ryže v praxi dramatickým spôsobom spomaľujú a ohrozujú konšpiračné teórie a negatívne nálady, ktoré viedli až k ničeniu výskumných polí na Filipínach, prípadne k veľmi prísnym reguláciám, ktoré znemožňujú účinné použitie novej technológie na záchranu ľudských životov.

„Dezinformačná kampaň skupín zameraných proti GMO preukázateľne spomaľuje výskum a zavádzanie zlatej ryže,“ komentuje situáciu americký neurológ a popularizátor vedy Steven Novella. „V tomto prípade môžeme hovoriť o nezmyselnej strate mnohých ľudských životov, ktorá je dôsledkom nevedeckej ideológie.“

Ingo Potrykus, emeritný profesor švajčiarskeho Inštitútu pre výskum rastlín, je ešte priamejší: „Ak naša spoločnosť nebude schopná čím skôr oddémonizovať technológiu genetických manipulácií, história z nás urobí spoluvinníkov za smrť a utrpenie miliónov ľudí.

Obeťami nebudú ľudia, ktorí žijú v privilegovanej a dobre živenej Európe, odkiaľ pochádza antiGMO hystéria. Najviac postihnutí budú ľudia v chudobných častiach sveta.“

Technológia genetických manipulácií má potenciál pomôcť nielen ľuďom v rozvojových krajinách, ale aj prírode a životnému prostrediu. Podľa najnovšej metaanalýzy v magazíne PLoS One zavedenie modifikovaných plodín od roku 1996 znížilo používanie pesticídov o 37 percent, pričom zvýšilo poľnohospodárske výnosy o 22 percent.

Prínos genetickej úpravy sa ukázal ako najvýraznejší práve v rozvojových krajinách. Je paradoxom, že proti takýmto technológiám v krajinách rozvinutého Západu broja najmä ekoaktivisti a environmentalistické organizácie.

Dôvodom je pritom pomýlená ideológia, v ktorej sa mieša odpor k nadnárodným spoločnostiam s konšpiračnými teóriami a naivnými predstavami o tom, čo je a čo nie je prirodzené.

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.


Čítajte viac: http://tech.sme.sk/c/7731141/zmena-klimy-a-modifikovane-potraviny-ake-fakty-o-nich-hovori-veda.html