hmm, u nas to bolo presne naopak - do jedneho roka som malu mala v postielke vedla postele, ale potom mi raz ochorela, co znamena ze je haklivejsia, placlivejsia atd... tak som ju nechala priamo v posteli (aj predtym tam obcasne byvala) a spavala potom s nami v posteli - prislo mi to tak pohodlnejsie - na dojcenie sa mi stacilo v polospanku prevratit nabok ;)
A bola s nami v spolocnej spalni az temer do jej 4 narodenin - prechod do vlastnej izby aj postele prebehol temer bezproblemovo. Dobehne v noci iba obcas, ked sa zobudi na nejaky skaredy sen. To ze s nami spala tak dlho je aj dosledok nasej lenivosti obstarat jej vlastne spanie :D