Splnil som si sen ktorý som nikdy nemal. Bol som v klube o ktorom sníva celý svet. Ísť do neho je pre hudobného fanúšika ako ísť do reštaurácie s piatimi michelinovskými hviezdičkami. Ja hviezdičky udeľujem všetky. Oprávnene.

Okolo Berghainu sa tvorí až príliš veľa mýtov, ktoré sa samy potvrdzujú, a zároveň spoločný mýtus upevňujú. To čo sa tu každý víkend odohráva potrebuje svoj vydelený priestor, ktorý si treba strážiť pred tými, ktorí ho môžu narušiť. Je to vesmír, ktorý funguje na iných pravidlách, než okolitý svet.
Budíme sa v nedeľu skoro ráno ... a ideme do klubu na dennú šichtu.

Klub je známy svojou „bránovou politikou“. Biletári na čele s povestným Svenom nepustia dnu len tak hocikoho. Ak nie je fetish a latex, odporúča sa čierno čierne oblečenie, uniforma priaznivca berlínskeho techna. Nemám a odmietam, dávam si to najtmavšie čo mám - tmavomodrú a zelenú. Sme dnu ani nevieme ako. Hneď pri vchode vítajú dvaja obrovskí, vášnivo sa bozkávajúci chlapi, opásaní koženými pásmi a v kožených čiapkach. To je ok, sme predsa v Berlíne. Prvý dojem, ľudia sa tu objímajú, dotýkajú, živo komunikujú. Drogy sú tu samozrejmé ako podanie si rúk s priateľmi. Samozrejme, dá sa aj bez nich, ale tu je to bežnou súčasťou klubového zážitku.

Na prízemí je Berghain, primárne orientovaný na techno. Parket je strážený štyrmi vežami Funktion One zvuku, ktoré vás odfukujú z jedného rohu do druhého. Pri tomto výkone je zvuk Klubu Dole jarný vánok, ktorý si pred sebou pofukuje novinový papier. Tento priestor charakterizuje rýchlosť, na poschodí zase housový Panorama bar - láska. A potom je tu ešte Lab. Oratory, klub špeciálne pre gayov. Gayov je tu všade veľa, ale len v Lab.Oratory sa môžu naplno a nerušene odviazať.

Budova je obrovská, pojme tisícky návštevníkov. Bývalá elektráreň na území nikoho, v ktorej panuje tma, vo dne aj v noci. V priestoroch sa dá donekonečna objavovať niečo nové. Na konci escherovského schodiska sú darkroomy, ak to na vás a vašu novú známosť príde, a hanbíte sa „pred všetkýma ľuďáma“. Veľa chilloutov s pohodlnými sedačkami na povaľovanie sa, kóje na citové vzplanutia, či keď si chcete počas 72 hodinového tancovania oddýchnuť.

A tí ľudia! Mix veľkého a kozmopolitného mesta a jeho obyvateľov či návštevníkov. Najviditeľnejší sú gayovia, všetky archetypy aké len poznáte: Bodybuilderi všetkých telesných konštrukcii a váhových kategórii, námorníci, kamionisti, nerdi, športovci, cyklisti, hanblivky, naháči. Militantné lesby zvýrazňujúce svoju mužnosť, ale aj čarokrásne a krehké devy. Exhibicionistky čo investovali majetok do silikónov a najnovšej spodnej bielizne. Dvaja liliputáni a prešedivelý starý pán vo fraku a klobúku, ktorým učarovalo techno. Dodnes ma v snoch sprevádza indický maharadža nahodený podľa bollywoodskej módy vzor ´77, ktorý sa prišiel ukázať so svojou novou konkubínou. Všetci tu tancujú vedľa seba v harmónii, porozumení a láske. Nikto nemá žiadne predsudky, všetko je normálne a dovolené. Cítim sa tak doma, ako som sa v klube ešte nikdy necítil.

Nad barom je nadrozmerná fotografia rozďaveného telesného otvoru. Nie, to nie je anus, to bude hrdlo. Vagína? Nie, to tu predsa nikoho nezaujíma! Áno, toto je obraz Berlína, kde sa sexualita neskrýva, ale odhaľujte.

Záchody sú spoločné a vylučovanie je posledná vec čo sa v nich odohráva. Sú to skôr miesta spoločenského kontaktu. Ani by ste neverili, koľko ľudí sa zmestí do jednej búdky! Celý klub je zatemnený, akurát pri záchodoch trocha presvitá. A nie je tu žiadne zrkadlo. Voda je zadarmo, a tiež pripravené fľaše.
Hosťujúci dídžeji a rezidenti sú starostlivo vyberaní, Berghain nereflektuje trendy, on ich určuje.

V hlave mi hučí ako už dávno nie, unavený som tak, ako sa len po pretancovanej noci, ehm, dni dá byť. Pri odchode míňam nápis na stene: Don´t forget to go home. Takmer som zabudol.