Slavisa a ja sme nerozlucna dvojka. Nikto na nas dvoch nema. Sme dvojclenny tym. Ja pozeram ci niekto nejde, on zatial precvakne pletivo a rozmontuje plot. Prejdeme volne do zahradky a oberame hrusky. Obcas si pomozeme k nejakemu bicyklu, motyke alebo flasticke. Ja neslopem. Slavisa vypije za troch. Sice sa kymaca a pletie sa mu jazyk ale ja mu rozumiem.
-Moshe, jebem li ti majku cetnicku...
-Co zas?
-Zionism sucks donkeyballs, matey. Why do even ponder an exit from this godforsaken country, eh? You were born here... You fancy that blonde at work. Ha? You hear me?
Ale dobre ta pocujem navijac. Odpovedat sa mi nechce. Stale sa motat v kruhu. Neviem ju oslovit. Predoslu adeptku som si pripravoval tak cirka stvrtroka. Ked som sa opytal ze ci to spolu neskusime, odpoved bola zamietava.
-Predpokladam ze myslite na Giselle, herr Denowitz...
Myslim. Spravne
-Chcete naozaj vediet ze do Vas vidim pan Denowitz?
Nepotrebujem spatnu vazbu v zlej chvili. Nachvilu zaleziem do seba. Prejdem si znovu vers od spevaka menom Dougles Dzej Mekarty "I was trapped in a web of lies, unaware of those cold dead eyes..." Cela skladba sa vola Move on. Paci sa mi ako si skoci na prechode, potom sa hodi do mrezi zavretej lekarne. Dvojzmysel ak si vygooglil. Ak nie...
-Davaju tieto pateticke outdated pesnicky nejaku nadej? Mas to vobec s kym pocuvat?
Sedim na schodiku, pri elektrickom vratnikovi, niekto zdvihol sluchadlo a nacuva. Prechadzame do reci kodov a znakov. Tomuto by nerozumel ani doktorant na matfyze.
-Kuraci kebab?
To je nadavka. Kurac znamena curak. Kebab je u niektorych ludi urazka. Vyrastaju sikanovani Turkami, Arabmi, Aziatmi, Negrami, Slovanmi... Vlastne preco niekto kto sa vola Slavisa, vie pat reci plynule, pismom aj slovom. Po meci a to druhe. Zabudol som.
-Brze brze brze...
To je citacia. To znamena ze sa na par minut rozdelime a stretneme sa pri Tescu. Mam cas na zamyslenie sa.
Blondave dievca je nieco ako fantom. Nikto mi neveri ze existuje. Nikto mi neveri ze vobec jestvuje a pritom kazdy si ju predstavi tak ako ju popisem. Excelentny chrup, meter sestdesiat styri, vek a vahu neuvadzam. Tak akurat, pre vasu predstavivost. Pre mna tieto hodnoti nemaju iny ako ciselny vyznam. Slavisa ma nesleduje. Mozem si zapalit. Cervena elemka. Moj druhy sudruh.
-Druze?
Nikto nereaguje. Som v tom klasicky sam.
-Samo napred trala la la....
Slova nepoznam. Sa tekstom. With lyrics. Neucim sa nasapmat ani noty ani tabs ani slova. Len tak si pohmkavam ked ide pesnicka. Obcas zdablujem rym. Neuvazovali sme opat nad Larisou Sneznajou pred chvilou? Kde sme to vlastne skoncili? Ze som zbabelec? Kukavica? Coward? lâche? To posledne som si musel vygooglit... Co uz. Nezabudajme ze treba ist z anglictiny do fronse. Je suis un lache. Moj sucasny pocit ktory prevlada. Ze sa neviem jednej krasnej dievciny spytat ci by ma zo sucitu neposlalo do pice. Ze sa mi mozno ulavi. Niekto v tom vidi cestu ktora sa rozvetvuje. Bud na pozvanie na kavu odpovie kladne a eventuelne priatelstvo ma aspon akut-aku sancu sa niekam rozvinut. A potom sa to rozvetvuje do mnohopocetnej spleti dalsich moznosti, pauzicka, odplujem si slusny zeleny phlegm, nenavidim tuto teoriu viacerych vesmirov ktore koexistuju a pritom sa nikdy nestali. Papulu mam celu umrtvenu... Spoza rohu na mna mava niekto v kukle. Slavo...
-Druze hajdemo...
Takze predsa len malo zmysel sledovat svoje kroky. Drugar zadelil ze ma dnes prekvapi remizou. Remiza bola nastolena tymto pretnutim sa nasich trajektorii. On ze pojde dopredu a pospiatku, to som myslel tym songom samo napred. Oznacil si smetiak velkym Hackom. Stojime oproti sebe, ja sa iba usmievam, on ze s nim nemozem prehrat. Na ceste zastavi auto.
-Michal pod uz domov...
Druhe auto. Policajti. Otec sa to snazi vykecat ale odtialto nie je velmi cesta spat. Slavisa sa nemyli nikdy. Ako sa zo mna stal adept na psychiatriu?