Malacky.

Mesto, ktoré dopravu nadradilo urbanizmu v znamení hesla „vstaň a choď všade na aute“, dôsledkom čoho je križovatka na logickom mieste pešej zóny. Predstavte si prechádzku po nádhernej platanovej aleji spájajúcu Pállfyovský kaštieľ s františkánskym kostolom, ktoré sú od seba vzdialené asi kilometer. Takto sa mohol prejsť len človek zašlých čias. Prejsť sa dnes z centra ku kaštieľu, znamená ísť povedľa hlavného ťahu nadjazdu cez centrum, prejsť peším nadchodom ponad železničnú dráhu, ktorá dokončila cisársky rez pôvodným kultúrnym prostredím (Na mape je možno badať pôvodnú aleju pod zvyškami s názvom Zámocká).

Vchod do parku kaštieľa :::

Výhľad z druhej strany na viadukt.



Miesto aleje-->:::

V úplnom centre pri kostole stoja nákupné škatule, ktorých súzvuk narúša zrekonštruovaná synagóga. Jej návštevníci môžu pohodlne parkovať priamo na parkovisku LIDLU. :::
Pred synagógou ::: :::

Druhá dvojička je červený socíkovský Dom služieb a františkánsky kostol s kláštorom. Z nejakého dôvodu boli všetky kostoly, ktoré sme navštívili zamknuté. V tomto sa mali nachádzať krypty. Točíte sa okolo 720 stupňov a vidíte chaos, ktorý nezachráni ani strašidelný dom, v ktorého pivnici sa údi ľudské mäso na hákoch. :::

Park okolo kaštieľa je rozsiahly, skoro ako Sad J.K. Do jeho kamenného múru sa zvonku natláčajú nevkusné domce a zvnútra ho ukrajujú športové ihriská. Pretože nebolo iného miesta. Kaštieľ možno nenechajú definitívne rozpadnúť, náznakom sú čerstvo opravené komíny. :::

V centre sa nachádza budova s názvom Inkubátor. Ide o chov bocianov v rámci rozvoja katolíckej populačnej politiky. :::

Nothing to do here.

Veľké Leváre.

Prvá dedina na sever od Malaciek. Čerstvý náučný chodník z grantov EÚ s vtipnými zastávkami na potemkinovských miestach: “ na tomto mieste stál už neexistujúci vodný mlyn“ s fotkou Džingischána. Sem sa utiekali nábožensky prenasledovaní Habáni, „svojrázne spoločenstvo ľudí“(podľa náučnej tabule) pôvodom zo Švajčiarska. Dostali privilégia, pretože sa ich mnoho dokázalo vmestiť do jedného domu alebo preto, že boli zruční remeselníci, rozumej neopili sa furt ako katolícki roľníci. Príjemný okruh po obci sa točí okolo spustnutého kaštieľa, ktorý v 20. storočí prevažne slúžil ako psychiatrická liečebňa. Cesta pokračuje okolo riečky Rudava, na ktorej stáli kedysi mlyny.

Múr z liečebne ponad riečku Rudava - preskočiť či preplávať? :::

Vytvára prírodnú priekopu z dvoru domov, z ktorých ide vždy jedna lávka, niekedy improvizovaná koľajami.:::

V obci sa zachoval habánsky dvor, čo sú domy postavené pri sebe tak, že vytvárajú dvor, na ktorom kedysi starí Habáni cvičili breakdance.
:::
:::

Domy sú zvláštne, pretože majú vysokú strmú strechu, kde sú schované dve podlažia a jedno nízke kamenné podlažie. :::

V jednom takom možno žilo 15 ľudí. Aby sa nezabudlo, osvietená Mária Terézia v rámci rekatolizácie prinútila Habánov prestúpiť na katolícku vieru.

Odporúčam prechádzku popri malebnô riečke. Oproti trojičnému kostolu stojí pranier hanby, pripomienka starých dobrých časov trestania.

Kopčany.

Prvá dedina pred Holíčom, kde vás hnedá značka na ceste zavedie ku románskej kaplnke sv. Margity Antiochskej stojacej v poli za dedinou. Bývalé pohrebisko, osídlené ešte Prastarými Slovákmi, skôr ako to bolo cool. Odporúčam spraviť si prechádzku z dediny alebo možno ešte dlhšiu zo zámku v Holíči po turistickej.

::::::

Ešte na začiatku obce vidieť z cesty zvláštnu stavbu. Oproti dômyselne umiestnenej pumpe Jurki stojí zabudnutý Tereziánsky žrebčín. Vraj sa tam chovali najlepšie kone v Uhrách, nielen do uhoráku. Zanedbaná nevídaná stavba so štvorcovým pôdorysom, ktorú sa po polčase rozpadu rozhodli zachrániť, zrejme len vďaka EÚ. Vo vnútri práve prebieha lekcia jazdy na koni. Ale kone tam zjavne nesídlia.


-->
-->

Holíč.

Smutný mix pošliapanej histórie a novodobého ignoranstva. Mestská dominanta, Tereziánsky zámok s priekopou, hradbami, opustený, len strecha bola asi nedávno vymenená.


:::

:::

Areál zámku, ktorý musel mať obrovský park, premenený na sídlisko, vedenie ropovodu Družba, polia, nevkusné detské ihrisko. Človek má chuť fňukať, no stále ho vyrušuje výhľad na blízko stojace paneláky.

Pôvodná aleja tiahnuca do kopca, smeruje ku kostolu s kláštorom a ku starým meštiackym domom, v ktorých sídlia štyri fastfoody vedľa seba. Moderné centrum tvorí okreska, lacné euronámestie a kostol s nalepeným sídliskom, aby to ľudia nemali ďaleko do kultúrneho domu.
:::
:::

Pozor 13.3. MDŽ Robo. Sme práve prepásli. No o dva týžne kapela Fragile.

Skalica.

Slobodné kráľovské mesto.
Prvé mesto výletu, ktoré sa nehanbím označiť za mesto. Dôvod: nezničili si historické centrum, sídlisk je málo a sú umne zapracované do priestoru. Zachovaná románska rotunda a pod ňou užšie dláždené ulice.
:::

Prekvapuje početnosť domov na predaj v centre, alebo navonok domov opustených.
Trojuholníkové hlavné námestie s gotickým chrámom.
:::

Ale oči najviac priťahuje Jurkovičov secesný Dom kultúry, ktorý má úžasnú sálu. Práve prebieha zvuková skúška desiateho výročia dámskeho klubu Harmónia. Správajú sa k nám ako k domácim, ale nemajú kaviareň. Robert stihol 13.3. MDŽ aj tu. Kapela Fragile nie.

:::

Ľudia zo Skalice, kam chodíte na kávu a tiramisu? Asi nie do reštiky s logom fakera :::

Už večerná prechádzka po Skalici popri potoku pripomína prechádzku pokojnou dedinkou. Večeriame v Ledovni, stredovekej reštaurácii, v originálnej budove ľadovne, zabudovanej do kopca, na ktorom stojí kalvária, technickej pamiatke, kde skladovali cez rok ľad a potraviny. Jedlo priemerné a atmosféru stredovekého interiéru ruší zapnuté rádio.-->

Slováci to s cestovným ruchom nevedia. Veci, na ktorých má byť vystavaný, sa rozpadávajú. Sú necitlivo prestavané, zabudnuté. Výnimkou boli len Veľké Leváre. Všetky miesta, ktoré sme navštívili, boli opustené, čo mohlo súvisieť s mrholením. V reštaurácii okrem nás nik.
Krajina na Záhorí je krásna. Cesta medzi Skalicou a Kútmi je pretkávaná hustým borovicovým lesom a popri ceste sú rozsiahle jazerá.

Domáci, návštevníci, poprosím vás o tipy & triky & doplnky.