Cim som starsi tym viac sa stavam sam sebou. Cim som viac sam sebou, tym dalej sa dostavam od ludi. Cim viac sa podlizujem a robim veci na to aby som sa pacil ostatnym, tym sa citim horsie. Ked sa k tymto internym nezrovnalostiam prida externy popud ktory vyvolava stres alebo smutok, tym viac sa vychylujem od stredu kde ma ludia radi vidia. Extremy su skor na skodu. Ci depresia alebo psychoza. Je mi uplne jedno kedy vieme najst spolocnu rec. Da sa, to mi nateraz staci. koniec uvahy.