- /vrťjeť/, CZ /vrťet/
- zdedený koreň: PIE *wer- "krútiť, obracať", *wr̥-tos dosl. "krútený"; PBS-son.,nom.konc. -> PSl *wirt-u; 2.liq.met.,delab.,uml.skr.,nom.konc. -> CSl *vr̥tъ; taut.liq.,Havl.z. -> vrt
b) duratív *wr̥t-eh₁-; PBS-son.,inf.konc. -> PSl *wirtēˀ-tēi, 1.os.*wirtēˀ-jum; monoph.,uml.skr.,taut.liq.,jot. CSl *vr̥těti, 1.os. *vr̥tějǫ (AP c); predl.,kontr.,dipht.,druh.konc. -> vrtieť (CZ vrtět), 1.os. vrtím

- OCS врьтѣти "točiť", 1.os. врьштѫ, BG врътя "krútim", PL wiercić, RU верт, вертеть "točiť", 1.os. верчу, 2.os. вертишь, SC vŕtjeti, SL vrteti, UA вертiти "vrtieť, točiť"

- LI vir̃sti "padať", vartýti "obracať", (*wer-tos ->) verstì, LOT vērst "vrtieť", OPr wartint "obracať"; sans. vartayati (वर्तयति) "pohnúť", GOT wairþan "padnúť", DE werden "stať sa", LAT vertere "obracať, vrtieť", versus "proti" (-> SAE/SK versus), urtīca "žihľava", toch. wärt "hodiť", wel. gwerthyd "vreteno", možno CGr rhemphos (ῥέμφος) "ústa", rhapsōdos (ῥαψωδός) "hudec, rapsód"

- dok. zavrtieť, vŕtať, dok. vyvŕtať, druh.nedok. vyvŕtavať, vrt, vývrtka, vŕtačka, vrtuľa, vrtuľník, vrták; (abl.ō-st. *wōrt-ei- dosl. "otočiť" ->) dok. vrátiť (CSl dur. *vratiti), nedok. vracať (CSl iter. *vratjati), vratný, návrat, odvrátiť, obrátiť (<- *obъ-vratiti), obracať, obrat, vratký, vrstva, vreteno, (redupl. *wor-wōrt- ->) CZ vrávorat

- HR/SL vrt "záhrada" nie je z tohto koreňa, ide o výpožičku z LAT hortus, vlastne vRom *ortu (liq.prot.,2.liq.met.,uml.skr. -> CSl *vrъtъ)
- kognátom je však OCS врѣмѧ, BG времe, RU время, SC vrijème "čas", čo súvisí tiež so sans. vartman (वर्त्मन्) "priebeh"

keywords: vrt, o-osnova, podst.meno; vrtieť, dl.kles., nedok., sloveso; vŕtať, vrátiť, vrstva
zdroje: Holzer, Koebler, Lunt, Olander, Rejzek, Vasmer