pozri: prvé vety sa vyvŕbia do nečakaného kontextu že až kto by to bol povedal, akurát treba pozna? reálie začiatku devä?desiatych rokov, ešte štipku spriaznenosti a šup! sedíš si pred penziónom Veď Raz... ty sedíš, ale ja som hladný a štrngám uchytanými pjetkami, s pravekou igelitkou Zdroj.

v obchode kupujem len 3 sezamové rožky a polotučné mlieko a dennú tlač. počas cesty spä? započujem malého chlapčeka spieva? starú pieseň. je cíti? neuveriteľné nadšenie z objavu a ochutnávania nápevu: sám si pamätám na čas, keď ma nadchla tá melódia.

ten okamih: chlapec radujúci sa z pokladu, škrtne o seba drapľavými hranami. až si spomeniem na príbeh o spoločnosti na kopci: Na Úpätí Brázdy sa bol mohol vola?:

entity sa delili podľa úrovní, ktoré na Brázde obývali: vyššie mali prístup k pokroku, tím biednejším sa dostávalo výdobytkov, povedzme civilizácie, až s istým oneskorením, zosunutím. Posunom.

o to viac sa však bytosti z nižších úrovní radovali z plodov ľudských možností. omnoho viac si vážili drobnosti a mali cit pre detail. a hnev: hlboký koreň škrípajúceho štrku v urodzených, vyšších vyvolávali ich schopnosti posúva? možnosti odhodených reálií.

chudáci dokázali divy so zastaraným hardvérom! netušené obzory dosahovali!

jemné, pestované bytosti boli plné závisti: ako to dokázali? veď to nie je možné! a ešte viac sa obrnili pred priepustnos?ou pokroku k ľudkom existujúcim na nižších úbočiach Brázdy. a ešte viac, ako to býva, ohlušujúcejšie a nádhernejšie kombinácie vznikali z útržkov a čriepkov považovaných za úplné bezcennosti, neškodné rárohy…

ponaučenie: never, že si z enginu vyžmýkal všetko: čo ty vieš, kam sa s ním dá dosta? a čoho je schopný…

a tak si idem a cigánča si pospevuje _nandej bejbe, tak mi to tedy_...

navôkol rozvláčne rozbiehanie dňa a odpadky.

akurát lapidárne zvony buntošia vyhládzačov hrán spomienok.