- /hňiť/, 1.os. /hňijem/, CZ /hňít/, 1.os. /hňiju/
- zdedené slovo: PIE *gʰnēi- "trieť"; deasp.,inf.konc. -> PSl *gnēi-tēi alebo *gnī-tēi; monoph.,uml.skr. -> CSl *gniti (AP c); jot.,glot. -> hniť (v CZ predl. -> hnít)
b) trp.príč. *gʰnoi-wos "zhnilý"; deasp.,PBS-uml.,nom.konc. -> PSl *gnaiw-u; monoph.,uml.skr. -> CSl *gněvъ (AP c); Havl.z.,glot.,uml./ě/ -> hnev (CZ hněv)

- OCS гнити (len v Euch.Sin.), BG гния, PL gnić, RU гнить, SC gnjȉti
- LOT gníde "zošuverený"; OHG gnítan, OEn gnídan, CGr chniei (χνίει) všetko "roztierať"
- dok. zhniť, hnilý, hniloba, hnis, (abl.o-st. *gʰnoi- ->) hnoj (CZ hnůj), hnus, zhnusiť, (abl.ō-st. *gʰnōi-, PSl *gnāi-, CSl *gněťi ->) -nietiť (napr. vo vznietiť, roznietiť, CZ nítit)

- podľa Praslovanov bol "hnev" (teda *gnaiwu) zrejme niečo ako "duševná hniloba"
- podľa Holzera mal výraz v PSl (*gńī˙tēj; tiež v *gnaj˙wu "hnev") akút v koreni, podľa Olandera (CSl *gniti) nie

keywords: hniť, dl.kles. nedok., sloveso; hnev
zdroje: Holzer, Olander, Rejzek, Vasmer