mordorsky jazyk mal vytvorit sam Sauron na lepsie ovladanie svojich orkov; podla wikipedie ide o ergativny jazyk inspirovany hurijcinou, jednym zo substratovych jazykov armenciny, zrejme pribuzny severnych kaukazskych jazykov (napr. cecenciny)

Ash nazg durbatulûk, ash nazg gimbatul,
ash nazg thrakatulûk agh burzum-ishi krimpatul

konstrukcie durbatulûk "ovladne-ich-vsetkych" ci burzum-ishi ukazuju, ze ide o silne aglutinativny, dalo by sa povedat, ze dokonca polysynteticky jazyk; nedostatok glos zial neumoznuje urcit mieru flexie

ci ide o ergativnu koncovku je tazke povedat, kedze sklonovane, resp. aglutinovane mame len sloveso; problem je tiez, ze zachovane vety nie su prave v indikative, skor v imperative ci desiderativnom konjuktive; vid napr. rozhovor orkov z Dvoch viez -

Uglúk u bagronk sha pushdug Saruman-glob búbhosh skai!
"Uglúk to the cesspool, sha! the dungfilth; the great Saruman-fool, skai!"

syntax je tu velmi porusena; Saruman-glob je skor negativny epitet nez aglutinacia; tiez sha moze byt sloveso "hodit" (Summoning ma shaut "dokonca"), skai jeho mnozne cislo; ide ale zrejme o orsky dialekt, pricom "spisovnou" verziou, oktrojovanou Sauronom by bolo -

pushdug Saruman-glob-búbhosh skaiul!
"hovna Sarumana-debila-velkeho hodit (do cesspoolu)!"

znie to ako pasivna konstrukcia, co nas zas nabada, ze by mohlo ist o ergativny jazyk; "Ugluk hadze Sarumanove hovna do cesspoolu" by bolo:

pushdug Saruman-glob-búbhosh Uglúk(-ERG) shaul

koncovka ergativa zial dolozena nie je

kolektivum -ulûk napadne pripomina madarsky plural; samohlaska je tiez vo vokalnej harmonii s predoslou slabikou, co je tiez paralela s uralskymi a altajskymi jazykmi, no moze ist o nahodu kvoli vyvodeniu z hurijciny

fonologia nie je jasna, kedze "h" sa pouziva v anglictine rozne; film aj hudobnici interpretuju /gh/ ako aspirovanu velarnu plozivu, resp. velarnu frikativu na konci slova, /th/ a /sh/ ako dentalne frikativy, no mozno aspirovane plozivy, aj ked by v pohode mohlo ist o dve fonemy, napr. /t/ a /h/, ako je aj v hurijcine; na druhej strane hur.koren še zodpoveda dobre BS ash "jeden"

lexika je napokon fakt blizko hurijcine - http://folk.uib.no/hnohf/orkish.htm

podla tychto Nemirovskeho rekonstrukcii a predpokladu, ze BS je starsia nez hurijcina, mozme rekonstruovat tieto fonologicke zmeny:

1.strata rozdielu medzi znelymi a neznelymi velarami: /k,g/ -> /k/
2.epenteza samohlasok v skupinach ploziv a sonorantov: /kr/ -> /ker/, /rb/ -> /rob/, /thr/ -> /thar/ (-> /sar/), /gl/ -> /gil/
3.palatalizacia aspirovanych velar: /gh/ -> /j/, mozno /th/ -> (*/ś/? ->) /s/
4.labializacia /b/ (ako v stredov.grectine) -> /w/
nesp. /û/ -> /o/
nesp. nasalizacia a nasledne odpadnutie: gimb -> *giNb -> gib