Fcera to bylo tenkraat poprve. Palac Fortuna, najcentrovatejsie centrum, Vodickova ulica, Vaclavak, 50 televiznych obrazoviek, 3 platna. Aj ked tento dennik nebude celkom o hokeji, fcerajsia atmosfera zapasu stala za to. Nie je sranda ak ste fanusikom hokeja a podobne ako 200 000 inych, sa nachadzate sice len kusok od domoviny, ale prakticky bez moznosti tohtorocne majstrovstva sledovat v TV kedze ceski bratia sa rozhodli ze budu hrat stale v rovnakom case. Treba pre to veru nieco urobit. A my sme urobili to, ze sme zaplatili 100Kc aby sme sa mohli nadrbat a ziapat pocas sledovania, cize spojit prijemne s uzitocnym (ako vravi id miso "mne je to jedno kde sa nadrbem") Uz ste niekedy zazili v zahranici akciu kde by na 1 lokalite bolo asi 1000 vasich rodakov, fsetci pili plechovkove piva a povzbudzovali? Jasne, doma sa to da zazit. Ale tu to bolo ine. A vobec, celkom dobra prilezitost obzriet si kolkych SVKs v prahe este nepoznam :) ¨Popritom som zistila ze nase holky su strasne kocky. Ale to som vedela. Neviem, ci to bolo tym strasnym teplom, alebo tym mnozstvom ludi, ale zvladla som 4 piva co je na mna dost neobvykly vykon a este som bola smadna. F tom som ich uvidela! Mozno v prvej, mozno v druhej tretine...neviem... teplakove supravy, zena a muz, presne tak, ako si ich pamatam. Moj trener karate, ktory stravil istu cast zivota v Australii, kde samozrejme tiez trenoval, a holka ktoru si tiez pamatam ze s nami cvicila, ovsem naposledy sme sa videli pred 5timi rokmi,asi v 99, kedy odisli zo slovenska a z treningov a bolo nam povedane ze sa prestahovali do Prahy. Hned som za nimi dobehla, a bolo fakt mile zistit, ze rovnako ako ja ich, aj oni ma radi vidia. "Kde mas strojcek" ? Robo, no ty si fakt ftipny. Dohodli sme sa ze cez prestavku pokecame. S odstupom dnesneho dna sa mi ta situacia nezda uz taka neuveritelna, ale fcera som mala fakt co robit, aby som to predychala. 5 rokov je 5 rokov. A ftedy som bola asi zaba. Dozvedela som sa, ze stale trenuju. Uz musia byt fakt dobri. Uz vtedy mal trener cierny pas a mali sme pred nim big respect. Po prestavke som sa rozhodla ze si pojdem hore kupit dalsie pitie...tak som sa rozlucila a vybehla schodmi aby som si vytiahla z tasky penazenku s kuponom. Ako sa tak prehrabujem vo veciach a hladam penazenku, pribehne ku mne Robo (trener), v ruke drzi MOJU KARTU DO BANKOMATU a s usmevom mi polozi otazku: "Hladas toto?" Cumim nanho ako na zjavenie, pretoze som absolutne nepostrehla ze by som vobec nieco vytahovala z vaku, lepsie povedane z tasky. Otvorim penazenku, je tam vsetko, obcanka, tramvajenka, kopec inych dokladov, vsetky peniaze... odkial preboha zobral moju kartu??? Ktoru som mimochodom vobec nehladala. V miernom soku mu podakujem. Vraj ju nasiel na zemi. Velmi divne. Nebytstale mi nejde do hlavy ako mi mohla vypadnut tohto nahodneho stretnutia tak som asi o kartu lahsia, ale , ked taska bola zavreta a ostatne veci...nic... a za druhe, ako to ze ju nasiel prave on? karma? :)
a btw...zapas skoncil 0 : 0 a ja som odisla s velmi prijemnym pocitom, nielen z hokeja.