- /kou/, CZ /kof/
- zdedené slovo: PIE *kou- "biť"; PBS-uml. -> balt.,PSl *kau-; PSl prít.koreň 1.os. *kau-jum: monoph.,uml.skr. -> *kujǫ; denas.,inf.konc. -> kuť,
b) iteratív *kow-eh₂-; uml.laryn.,PBS-uml. -> PSl inf.koreň *kawāˀ-tēi: uml.skr.,jot. -> CSl *kovati (AP c); druh.konc. -> kovať, abst. kov

- OCS ковь "podvod", ковати (1.os. кoуıѫ aj ковѫ) "kovať, kuť", коварьнъ "kováč", кoузнь "kováčska dielňa", BG ковач "kováč", PL kuć, RU ков "kov", кузнец "kováč", ковa "pasca", SC kòvati
- LI káuti "biť"; (PGer *hawwan ->) EN hew, DE hauen, OHG houwan, ONor hoggva "ťať, udrieť"; LAT cūdere, IRL cuad "bit"
- kovať, kuť, kovový, kováč (CZ kovář), kovaný, podkova, prikuť (CZ přikovat), okova, kujný, nákova (CZ kovadlina); (PSl *kú' ->) kyj, kyjak; CZ havíř (z DE Hauer, vlastne Berghauer "baník", dosl. "ten, čo mláti v bani, v kopci"; tiež v SK mene Hevier)

keywords: kov, PSl slov.korene, o-osnova, podst.meno; kuť, sloveso
zdroje: Derksen, Rejzek, Vasmer