Fakulta :: Remember, remember, the velvet November


node:	Fakulta
template:	4
parent:	Kilecko vie otvorit vela dvier
owner:	linearne asymetricky chaoticky zhluk neuronov
viewed by:
created:	09.02.2015 - 15:45:36

cwbe coordinatez:
809096
3530521
7835845
7828476
7828483
7830328
7830469
7830707
7830855
7830930
7831351
7831360
7831469
7831513
7832418
7832764
7833155
7833963
7834933
7834955
7835230

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

We do not need no thought control, spieva sa v jednom starsom evergreene. Sedim s Alkylom pred skolou a cakame.
-Na koho cakame vlastne?
-Na taku jednu.
-Kolko ma zobrat?
-Pat pump.
-Co?
-Pat pump. Pat kubikov.
-Kolko na tom otocime?
-Dost na to aby sme sa mohli vozit celu noc...
Pride pica, s takym dvojmetrovym basketbalistom co ma asi nahanat strach ale ked uvidi nase kruhy pod ocami a zaciti nas pach, co umocni jeho potlacany strach, zisti ze tu neni na palubovke. Tu nema rozhodcu ani videozaznam. A Alkyl zobral kudlu. Tak radsej zaplatia. A vypadnu. Na toto ani nemusis sledovat algoritmus. Poviem to Alkylovi a rehoceme sa. Doplnime beno na selke a ideme smerom horizont.

00809096035305210783584507828476078284830783032807830469078307070783085507830930078313510783136007831469078315130783241807832764078331550783396307834933078349550783523007835264

Uturn spat ku skole, sme spat na parkovisku. Dejavu. Poviem cavovi, nech ma pocka. Nieco som zabudol. Volam pici, ci to uz okostovali. Ze basketbalista krvaca z nosa. Ze spokojnost. :D
Idem do dvora, kde ma kabinet pan docent. Aspon mal volakedy. Takychto curakov ani dekan nevie presunut. Ak ovsem sami nechcu. A pan docent nechce. Pozriem na menovku. Profesor Laurent. No to su mi novinky. Idem spat k autu, padame kupit do toho francuzskeho obchodu na Radlinskeho flasu konaku. Ono to sa neda prist s prazdnymi rukami ked niekoho menuju profesorom. Vraciame sa treti raz, snad posledny, pica si s ceckom vonku dava fristalj, pocuvam tie moudra, je to moc dobry sajz. Nevidim ju, ona mna hej.
-To mam od neho...
Buduce trosky si ma prezru, a jeb. Zacnu mi dakovat. Jedna z nich ze lepsi krystal snad ani nemala. Krystal? Sak ja som im to predaval jak piko... Nevadi. Mimo mna. Idem za profesorom s flasou, zase spat cez dvor, drobizg mi je volny. Obcas pekna buduca farmaceutka alebo manazerka. Nic pre mna. Moc IQ malo ID. Vchadzam do Laurentovej chodby, pan doc... pardon profesor akurat lovi kluce a je ku mne otoceny chrbtom. Prejdem par metrov, stojim mu za chrbtom, flasa dobre skryta. Pohlad na mna, moment zamyslenia ako lovi v kartoteke tvari, klik a match.
-To su mi ale vzacne navstevy, Semjon Marianovic... Vitajte.
Lovim ten konacik.
-Pan profesor, rad by som si Vas takto ehm uctil, dovolil som si...
-Tak ste si vsimli...
Pozve ma dnu a zvesi tabulku. Nechapem
-Ja som vedel ze sa dnes zastavite. Toto tato tabulka, to tu zavesim vzdy ked viem ze pride niekto ako vy...
Moja metoda. Zase som sa otravil vlastnou medicinou. Ked mi pomahal s bakalarkou, ktoru som nikdy neodovzdal, povedal som mu, ako sa za desat minut viem stat profesorom. Asi jedina vec, ktoru kedy pouzil niekto inteligentnejsi odo mna na to aby ma zviedol.
-Este stale sa drzite toho svojho social hackingu?
-Kazdy den, pan docent. Kazdy den
Naleje mi pol pohara, sebe plny. Alkac. :D
Debatujeme, on vytiahne svoj oblubeny gruzinak. A kysle rybicky. Zereme kecame uplne zabudnem na Alkyla v aute. Stravim tam asi pol hodku, potom sa poberiem prec.
-Rad som Vas znovu videl. A popremyslam nad tym, slubujem.
Porucam sa. Dasvidania...

0080909603530521078358450782847607828483078303280783046907830707078308550783093007831351078313600783146907831513078324180783276407833155078339630783493307834955078352300783526407835296

-To by som bol rad o com sa ty vies bavit s docentom...
-Povedal som mu o bajke.
-Bajke? Ezop?
-Nie, ani Ezop ani de la Fontaine. Moj vytvor.
-Tvoj vytvor? No to chcem pocut.
-Tak pocuvaj...

008090960353052107835845078284760782848307830328078304690783070707830855078309300783135107831360078314690783151307832418078327640783315507833963078349330783495507835230078352640783529607835406

00809096035305210783584507828476078284830783032807830469078307070783085507830930078313510783136007831469078315130783241807832764078331550783396307834933078349550783523007835264078352960783540607835589

Naberieme Rodhada a ja sa rozrozpravam:
-Niekedy davno, ked nebol Dystopian ani mafia, ked nebolo piko ani grajm, ked sme sedavali s fantou za vreckove... ked sme podla krplov byvali stastni... vtedy sa to stalo. Nieco vo mne preplo. Nech idem akokolvek hlboko, akokolvek do sirky, nech sa fyzicky postavim na hlavu a snazim sa rozpomenut, co bolo neviem prist znova na to co. Nemyslim, ze by bolo podstatne kedy...
-Aspon priblizne...
-Skor yako sa obesila Andrea...
Rubikon. Aj ja zmlknem. Andrea chyba vsetkym. A je to davnejsie ako 21.12. a stejne nam chyba...
-Pokracuj.
-...vtedy bol Semjon Iljom.
-Co?
-Hej...Otec ma dal prekrstit.
-Picu. To muselo byt skor ako sme ta poznali.
-Kedy skutocne zomrela Andrea? Myslim vnutorne. Nie 1.8.1999...
Sme stari. Ale Andrea boli vsetkych. Sedime, bajka stratila zmysel. Chybas mi ak ma pocujes. Nemam daleko do placu. Andrea bola svetlo v tme. S Andreou z nas nieco odislo a nikdy sa to nevrati. Klise? Smutna pravda. Smutnejsia ako moja do seba zahladena bajka...
-Andrea mala problemy...
-A ty si len stal a nic nespravil, to je to?
-Asi hej...
Jazdime si, sme niekde pri Sali, zastavime sa na cigo pri Maitro-qu'Lube. Dust to dawn.
Je rano.
Salvatore ostal za oblakmi. Na nas sa neoplaca svietit. Sme po prebdenej noci. Andrea mi vyvolala v puberte viac bezsennych noci ako potom vsetky serotonin vyplavujuce sracky tohto sveta. Nechcem sa k nej vracat. Nuz niekedy to neni o tom co chceme...
Alkie - Nemysli na nu stale, vidim jak ta to zoziera...
-Nerozhodujem o tom o com rozmyslam.
-Viem.
-Vy ste spolu chodili Semjon?
Neodpovedam. Je to v chodbe. Este jedno slovo a pustam to.
-Semjon...
Alkyl ma berie na plecia, Rodnie ma len hladi za hlavu. Tecie to. Tecie to lebo to netieklo 16 rokov. Toto neni plac. Toto je skuvinanie. Nejsom z zuly.
-Pod sem moj...
Prejde asi polhodina, ludia co idu okolo ma vonkoncom nezaujimaju, no jedna taka asi strnast-patnast rocna micinka sa pri nas pristavi. Audi, tlsty bradaty Rodhad, holohlavy Ukrajinec co place a dobromyselny hipisak. Alkyl to zachranuje. Ale mojimi slovami...
-Pomozem ti nejako?
To nie su moje slova. Alkazar im dal inu intonaciu. Pouzivam tuto frazicku vzdy ked mi niekto vadi. Alki si asi mysli ze ju tu nechcem. Este som trochu smutny ale idem to zachranit.
-Cau. Ja som Ilja. Ale volaju ma Semjon...
-Ja som Ivana.
-Ahoj Ivana. Ako?
-Napicu. Meskam do skoly...
-Silne slova na take pekne dievca ako si ty...
-Mozno som silna...
-To tu nikto nespochybnuje. Len pozor na prvy dojem. Su ludia, co si na tom zakladaju.
Spolocne sa vsetci zasmejeme. Je mi fajn. Andreu uz nevykopem a nevzkriesim. Bereme Ivanu na ranajky, mozzarelova bageta pre damu a tri ajsfrujty pre turistov. Kecame o skole, o techne, vraj bola parkrat v Bratislave na Counterpointe, ze sa jej pacilo ale tie lajvka sakuju. Sama to takto povedala. Ze radsej party ako koncerty. Pytame sa obligatne na fet. Ze nic. Ze neverime ale ze to nechavame tak.
Doje bagetu, slusne sa ospravedlni, ze chce stihnut aspon dalsiu hodinu. Nechavame ju odist.
Cau...

Sedim pred tym pojebanym forbesom a som down 20 eur. Alkyl je v krcme, sedi s Ursulou a smeju sa mi. Sedi pri nich ten curak co tu predo mnou do toho vhodil 40 a tiez ho to nejak moc nesere. Caka kedy odprasknem aby som mu prepustil miesto a povolil mu nabalit sa. Slobodno.
Vezmem si desinku a sadnem si k oknu. Ursula pali po Alkazarovi, to je vidno. Len ci aj ten rasta buccio chce co chce ona... Zasmejem sa nad vlastnou jebnutostou, co sa im do toho staram. Volam kurve ci ma preblafne, ze love mam. Et ici mes copains, notre aventure finit. Bonne journee :D