total descendants::0 total children::0 3 ❤️ |
- /perún/, CZ a vSK /perun/ - zdedené slovo: PIE *per- "biť", *per-wos "(hromo)bitie", druh.príč. *per(o)w-nos "hromami bijúci"; PBS-uml.,nom.konc. -> PSl *peraun-u; Dyb.z.,delab.,nom.konc. -> CSl *perúnъ (AP b); Havl.z. - > Perún - OCS/ORu Перунъ, OCS прѣгъıнıа "skala" (Supr.), BG/RU Перун, BY пярун "hrom", PL Pioruń tiež aj "hrom", SC Pèrūn; polab. Porenutius, peräunedan "štvrtok", BG/SC перуника "kosatec", BG Пирин (<- *perynъ; podla Katičića) - LI Perkúnas, pérkauns "blesk", OPr Perkúns, LOT Pérkons; sans. Pardžānja, ONor Fjörgyn(n), AL Perëndi, chet. Pirwa (?); (PIE *per- ->) LI perti "biť", GOT faírguni "hora", LAT Hercynia "Schwarzwald" (<- Cel), quercus "dub", CGr keraunos (κεραυνός) "blesk", ARM harkanem "bijem", chet. peruna-š (pé-e-ru-na-aš) "skala", sans. parvatah (पर्वत) "hora", TH toponymy Perkōn (Περκων), Perinthos (Πέρινθος) - FIN perkele "čert" (z balt.) - Parom; (PSl *per-ti ->) prať (CZ prát, tu tiež vo význame "biť": prát se, poprat se, pranice), práčka, prádlo, prieky (CZ pře), perný, (*som + *per- ->) súper, podoprieť (CZ podepříť), priečiť (CZ příčit), priečka, priečny, oprieť sa (CZ opřít se), vzpierať (CZ vzpírat); (z abl.o-st. ->) podpora, odpor, opora, spor, zápor - Vasmer nepovažuje Perkúnas za kognát, odvádza ho z PIE koreňa *perkʷo- "dub", ktorý by následne platil pre väčšinu výrazov uvedených ako kognáty; Katičić, naopak, považuje LI /k/ (a sans. /dž/ v Pardžānja) za vsuvku fem.rodu (čo súvisí s výrazom прѣгъıнıа, ktorý vysvetľuje ako "horu zasvätenú Perúnovi", akou by mohli byť napríklad bulharský Pirin, rakúska Ötzscha či kopec s Perynským monastirom pri Novgorode); viacerí lingvisti považujú navyše AL Perëndi za výpožičku, alebo skôr polokalk z CSl (*Perun-bogъ -> *Perën-dyaus) - v SK nárečiach aj literatúre sa častejšie ukazuje znenie Parom, alebo perom, pričom sa využívalo najmä v nádavkách, ako to spomína už Kollár; ide o endemit v rámci slov.jazykov, znenie bude asi pod vplyvom výrazu hrom, ktorý s ním významovo súvisí; viď napr. tu na s.41, kde autor "hrom" vykladá ako rituálne apelatívum pre "Perúna", súvislosť s kašub. taron z koreňa *stene- (-> EN thunder, ONor Þórr, Cel Taranis, možno chet. Tarhunna, a snáď teda tiež PSl *táranu) je už trochu špekulatívna; znenie perun vo význame "hrom" je doložené napríklad vo vSK keywords: Perún, o-osnova, nábož.výraz, podst.meno; prať, podpora zdroje: Holzer, Katičić, Kloekhorst, Kollár, Králik, Rejzek, Vasmer, West |
| |||||||||||||||||||||||||